Zjv 3, 1-6. 14-22, Lk 19, 1-10

Odznel nám atraktívny, ľahko zapamätateľný, často citovaný príbeh o Zachejovi.

Tento príbeh poznáme zvnútra aj zvonku. Ježiš sa stretáva s hriešnikom a privádza ho späť do spoločenstva – všetko je v poriadku a dobre sa to skončí. Tento príbeh je nám od detstva taký známy, že ho niektorí už takmer nechcú počuť. A predsa vás pozývam, aby ste sa opäť zamyslel nad týmto príbehom. Samozrejme ak máte trpezlivosť na dlhé čítanie.

Odohráva sa takmer pred dvetisíc rokmi. Izrael je okupovaný Rimanmi. Dejiskom akcie je Jericho, dôležité obchodné mesto. Rímska správa profitovala z obchodu: clo sa vyberalo na tovar, v stánkoch na trhoch a na hraničných priechodoch. Okupanti si peniaze nevyberajú sami, to robia miestni obyvatelia: Židia, ktorí si právo kúpili od Rimanov. Sami si tým dobre zarobia. Ich krajania nimi opovrhujú: podporujú nepriateľa, aby sa obohatili. Od ľudí si účtujú viac, ako v skutočnosti musia zaplatiť. Takto podvádzajú svojich krajanov, aby zvýšili svoju vlastnú ziskovú maržu.

V Jerichu žije aj Zachej. Je to taký vyberač daní, dokonca aj šéf vyberačov daní. Touto prácou sa dobre živí a nahromadil pri tom celý majetok. Určite nie čestným spôsobom. Cíti pohŕdanie ostatných Židov. Nevadí mu to? Nezaujíma ho, čo hovoria ostatní. Má dosť priateľov, ktorí si ho vážia za peniaze.

Takto sa dištancoval od ostatných Židov. Zaujíma sa ale o to, čo sa okolo neho v jeho krajine deje. Aj on počul o tomto Ježišovi, ktorý cestuje a šíri problémy. Tesár, ktorý káže Božie kráľovstvo, ale iným spôsobom ako zákonníci. Ľudia hovoria, že koná s autoritou. V Božom mene odpúšťa hriechy a dokonca lieči choroby, vyháňa zlých duchov. Niektorí hovoria, že je dlho očakávaným Mesiášom. Zhromaždil okolo seba veľa nasledovníkov, ktorí kráčajú s ním. Kamkoľvek ide, zhromažďujú sa davy. Je tŕňom v oku farizejov a zákonníkov. Ľudia ho nasledujú namiesto toho, aby nasledovali učenie a napomenutia popredných Židov. Boja sa o svoj vplyv, boja sa, že by ľudia mohli prísť o svoje tradície,

Mnoho ľudí je zvedavých len na Ježiša. Na vlastné oči chcú vidieť, či je všetko, čo sa o ňom hovorí, pravda. Každý vie, ako rýchlo sa dajú zveličiť malé veci, keď hovoríme druhým. Je tento muž taký pôsobivý, ako sa hovorí? Správa sa rýchlo rozšírila, že práve uzdravil slepého muža pred mestskými bránami Jericha. Naozaj dokáže zázraky?

Zachej je tiež zvedavý. Miesi sa medzi ľudí, ktorí lemujú ulice. Ale Zachej je celkom malý. Nedokáže sa pozrieť cez ostatných, aby zazrel ulicu. Jemu, colníkovi, ktorý nie je dobre hodnotený, nikto nepustí na dopredu. Skôr zažije štuchance.

Ale Zachej sa len tak ľahko nevzdáva. Keď tento Ježiš putuje po svojom rodnom meste, chce ho aj vidieť, chce získať predstavu o ňom. Vzdialil sa od davu, trochu predbehol trasu, ktorou sa Ježiš pravdepodobne vydá na cestu. To je trochu riskantné, Ježiš si mohol vybrať inú cestu. Keby však vo svojom živote neriskoval, Zachej by to tak ďaleko nedotiahol. Vie, čo chce a koná cieľavedome, aby to dosiahol. Okamžite si teda zabezpečí to najlepšie miesto, vylezie na strom pri ceste. Dobre sa tu sedí a má prehľad. Všetko vidí bez toho, aby ho ostatní tlačili.

V skutočnosti Ježiš ide touto cestou a prichádza k stromu, na ktorom sedí Zachej. Colníkovi výpočty vyšli, s dianím pod ním je spokojný. 

Teraz však príbeh naberie nečakaný spád. Namiesto toho, aby Ježiš len prešiel okolo, sa zastaví a pozrie priamo na Zacheja: Videl ho? Pravdepodobne len mimovoľne zdvihol zrak. Čoskoro bude pokračovať v ceste. Ale zďaleka nie. Ježiš mu tam hore na strome adresoval slovo: "Zachej, poď rýchlo dole odtiaľto. Chcem byť dnes tvojím hosťom. Utekaj domov a zariaď všetko pre moju návštevu."

Zachej neverí vlastným ušiam. Muž tam dole ho vôbec nepozná! Sám sa k nemu pozval. Odkiaľ pozná jeho meno? Vie niečo aj o svojej práci? Chcel by byť potom jeho hosťom? Ako mýtnik je medzi Židmi považovaný za hriešnika. Od svojich rímskych zamestnávateľov prevzal nielen ekonomické výhody, ale aj časť pohanského spôsobu života. Žiadny zbožný Žid by s ním preto nechcel jesť.

"Teraz som nad všetkými!" Takéto myšlienky prebehnú Zachejovou mysľou. „Tento Ježiš, ktorého ľudia tak obdivujú, ktorý je oslavovaný ako hrdina a niektorí dokonca ako Mesiáš, tento Ježiš chce zostať so mnou! Budem sa s nim hostiť, rozprávať. Už nebudem posmech od tých, ktorí sa mi vysmievajú pre malý vzrast, ktorí ma nazývajú hriešnikom a dávajú mi pocítiť svoje pohŕdanie. Tento slávny Ježiš sa mi prihovoril pred všetkými tu, dal mi najavo, že si so mnou chce sadnúť za stôl, niečo nepredstaviteľné čo zažívam!“

Zachejovi sa netreba hovoriť dvakrát. Okamžite zostúpi zo stromu a vedie Ježiša do svojho domu. Ľudia tomu naozaj nemôžu uveriť. Ježiš ide do jeho domu so Zachejom? Nevie, čo je to za človeka? To má byť Mesiáš, ktorý sedí za stolom s nečistým človekom? Ktokoľvek z nich tu na ulici, ktorí mu fandili, si určite zaslúžil oveľa viac ako tento podvodník, ktorého Ježiš poctil svojou návštevou. Ľudia sú nahnevaní a vybíjajú si zlosť. Ale Ježiš si toho nevšíma.

Zachej tiež počul, čo hovorili. Nepustí ho to, kládol si tieto otázky. Ježiš prehliada všetky nedostatky mýtnika, je láskavý k tomu, kto si priateľov len kupuje. Tu s ním sedí a rozpráva sa, akoby to bola tá najnormálnejšia vec na svete. Zrazu Zachej vidí všetko v inom svetle. Už nevidí výhodu, ktorú by mohol mať v návšteve slávneho rabína, už nemá chuť zapôsobiť. Teraz si vážne kladie otázku, prečo je k nemu tento človek taký priateľský, správa sa k nemu ako k človeku, hoci ním všetci ostatní opovrhujú. A pozornejšie počúva, čo Ježiš hovorí o Božej láske, o odpustení a nebeskom kráľovstve.

Zachej je dojatý až do morku kostí. Uznáva: Boh prišiel priamo k nemu, hoci preňho v živote nemal miesto. Bez toho, aby pre to niečo urobil, mohol zakúsiť Božiu milosť. Ježiš ho nasledoval, aby mu dal znovu pocítiť spoločenstvo, ktorého sa vzdal. Bez toho, aby hľadal Boha, Boh ho hľadal a požiadal ho, aby mu dal miesto v živote.

Zachej si uvedomuje, že dostal niečo, čo si nezaslúži. To sa ho dotkne natoľko, že chce zmeniť svoj život. Chce aj niečo rozdať. Doteraz sa sústredil na bohatstvo. Teraz sa colník pozerá na svojich blížnych. Bez toho, aby ho o to Ježiš žiadal, Zachej vysvetľuje: „Mám toho toľko, že žijem v hojnosti. Chcem niečo z toho rozdať. Nehovorím, že všetko rozdám a pôjdem na cestu chudobný. Polovicu svojho majetku však dám núdznym. V minulosti som podviedol veľa ľudí a žiadal som o viac peňazí, ako mi bolo dovolené. Chcem ich odškodniť a napraviť krivdu, dokonca im chcem dať štyri krát, čo im dlhujem."

Zachej zliezol zo stromu, teraz zišiel zo svojho vysokého postavenia. Vracia sa do komunity, ktorú opustil. Ježiš to zdôrazňuje, keď hovorí: „Aj Zachej, podvodník, ktorý nechcel mať nič spoločné s Bohom, je Abrahámovým synom. Patrí Bohu. Boh ho nenechá len tak padnúť do záhuby. Božia spása tu zafungovala."

Ježiš a Zachej, tento príbeh poznáme zvnútra aj zvonku, povedal som na začiatku. Ale v skutočnosti dosť často nepočujeme, o čom to je: že Boh k nám prichádza a naše životy sa v dôsledku toho menia. Určite sme všetci zažili podobné chvíle – chvíle, keď sa k nám Boh prihovára cez osobu, svedomie alebo udalosť. Až vtedy si uvedomíme, že musíme niečo zmeniť. Nie preto, aby sme si zaslúžili Božiu lásku, ale preto, že sme ju už dostali zadarmo. Ježiš nám priniesol aj Božie posolstvo: Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo sa stratilo.

Turzovka, 15.11.2022

Úvahu nad dnešným evanjeliom môžete nájsť i na:

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/992-utorok-33-tyzdna-2

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/147-utorok-33-tyzdna

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1932-utorok-33-tyzdna-18

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2366-utorok-33-tyzdna-19