Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

1 Kor 11, 17-26, Lk 7, 1-10

Stotníci sa pomerne často objavujú v evanjeliách a v Skutkoch (napr. Lk 7:2; 23:47; Sk 10:1; porov. Lk 3:14). 

To samo osebe nie je prekvapujúce, pretože desiatnici by boli súčasťou rímskej okupačnej jednotky v Judei a Galilei v prvom storočí. Prekvapujúce je, že títo predstavitelia rímskej okupácie sú v Novom zákone a tu v Lukášovi 7:1-10 vykreslení celkom pozitívnym spôsobom. Nakoniec reagujú na Ježiša a jeho posolstvo o kráľovstve uznaním jeho identity a niekedy aj vierou.

Stotník v dnešnom evanjeliu zodpovedá tomuto prekvapivému profilu. Je to pohan (a pravdepodobne Riman, hoci nie všetci členovia rímskej armády boli etnicky Rimania), ktorý hľadá Ježiša, aby uzdravil svojho otroka. Tento utláčateľ židovského národa iniciuje rozhovor so židovským liečiteľom. Posiela židovských starších, aby sa v jeho mene prihovorili Ježišovi, aby dokázali, že bol dobrodincom židovského národa (7:3). Potom posiela svojich priateľov, aby zabránili Ježišovi prísť do jeho domu, pričom s istotou a analógiou zo svojej úlohy v rímskej armáde vyjadrí, že tento židovský liečiteľ, Ježiš, je schopný liečiť na diaľku (7:6-8).

Keď Ježiša požiadajú, aby uzdravil otroka, ide so židovskými staršími (7:6). S údivom nad stotníkovou dôverou, že Ježiš vlastne nemusí prísť do jeho domu, aby uzdravil svojho otroka, odpovedá: „Hovorím vám: Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli!“ (7:9). A nakoniec, Ježiš uzdravuje sluhu.

Čitateľ Lukášovho evanjelia je pripravený na tento prekvapivý portrét človeka z rímskej okupačnej armády, ktorý vo viere prichádza k Ježišovi, aby ho uzdravil. V Lukášovom úvode do Ježišovej služby (4:16-30) Ježiš kázal posolstvo od Izaiáša o obnove, ktoré sa týka Elizeovho uzdravenia Námana (2. Kráľov 5:1-14). Ježiš hovorí o „zavrhnutí rodného mesta“, ktoré vedie starozákonného proroka Elizea k tomu, aby neuzdravil mnoho ľudí v Izraeli, ktorí mali malomocenstvo, ale namiesto toho veliteľa sýrskej armády, krajiny nepriateľskej Izraelu (2. Kráľov 5:2). A pretože Elizeus uzdravuje tohto pohana a vojenského nepriateľa, Náman uznáva, že „niet Boha na celej zemi okrem Izraela“ (5:15).

Keď sa vrátime k dnešnému evanjeliu, primárnou charakteristikou, ktorú Lukáš ponúka tomuto nepriateľovi Izraela, je viera, ktorá prevyšuje to, čo Ježiš videl v Izraeli (7:9). Stotníkova viera je zjavná v jeho chápaní Ježišovej Bohom danej autority uzdravovať a robiť to aj na diaľku. Hovorí: „Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: ‚Choď!‘ – ide; inému: ‚Poď sem!‘ – tak príde; a svojmu sluhovi: ‚Urob toto!‘ – on to urobí.“ (7:8).

V tomto prekvapujúcom príbehu vidíme, že sám Ježiš je prekvapený a ohromený dôverou, ktorú tento stotník prejavuje (7:9). Je prekvapený, keď našiel vieru v stotníka, ktorá prevyšuje to, čo videl u kohokoľvek z Izraela. 

A môžeme sa niečo naučiť z Ježišovho prekvapenia nad vierou nepriateľského vojaka, ktorý sa stal vzorom viery pre Boží ľud. Možno by sme nemali byť prekvapení nepravdepodobnými miestami, v ktorých sa viera ukazuje vo svete. Môže sa prejaviť aj u tých, o ktorých si myslíme, že sú našimi nepriateľmi.

 Navyše, podľa tohto prekvapivého príbehu môže Boh použiť tých, ktorých vnímame ako svojich nepriateľov, aby nás učili pravej viere. Nakoniec tento príbeh pripomína Ježišovo učenie: „Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, ktorí vás nenávidia.“ (Lk 6:27)

Turzovka, 12.9.2022