Ez 1, 2-5. 24-28c, Mt 17, 22-27

Keď bol Ježiš s učeníkmi v Galilei, povedal im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí; zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych.“

A oni sa veľmi zarmútili.

Ježiš už vidí smrť akoby na obzore, počuje ju prichádzať, uvedomuje si, že jeho poslanie na zemi končí. A hovorí o tom svojim učeníkom, tým, ktorí by mu teoreticky mali byť nablízku. Oni sú však vystrašení, nerozumejú mu, sú akoby neprítomní, mentálne ďaleko od Ježiša. Dokonca traja z jeho najbližších na Olivovej hore zaspia, kým on sa krvou potí. 

V tomto kontexte sa Ježiš dostáva do paradoxnej situácie, sporu s nacionalistickými Židmi, ktorí odmietajú zaplatiť daň v chráme, dvojdrachmu, ktorá sa má platiť každý rok. Dôvodov na toto odmietnutie je viac: sčasti pre populizmus (nikto nikdy nerád platí dane!), sčasti protest proti vedeniu znovuotvoreného chrámu, ktorý skončil v rukách niektorých nenásytných kňazských rodín, alebo možno kvôli saducejom, z ktorých pochádzala väčšina vládnucej triedy a ktorí kolaborovali s Rimanmi. 

Na ktorú stranu sa stavia galilejský prorok? Medzi odporcov dane? K spolupracovníkom s nimi? Ježiš má v hlave a v srdci niečo iné, no prijíma výzvu a platí za seba a za Petra. Na kríži sa chystá zaplatiť veľmi odlišnú cenu, ale ukazuje nám aj cestu občianstva a spravodlivosti: jeho nasledovníci platia dane.

Turzovka – Dom sv. Jozefa, 8.8.2022