Sk 2,14. 22-32, Lk 28,8-15

U nás vidíme na stromoch púčiky, na juhu už kvety.

Príroda sa aj napriek mrazom pomaly prebúdza. Nemá rada skoky, pracuje pomaly. Tak isto je to aj s duchovným rastom. Pomaly rastie aj dobro aj zlo. Ani vojna nevznikne naraz. Pred každým vojnovým konfliktom i počas nej je takzvaná hybridná vojna. Vo vojne sa zabíjajú ľudia v hybridnej sa zabíja pravda.

Pozrime sa na život Pána Ježiša z tohto pohľadu. Ježiš začal pomaly, postupne, vlastne až po tridsiatke učiť, šíriť učenie lásky, a realizovať lásku v živote. Pomaly a postupne sa začala aj nenávisť voči nemu.

Ježiš si vytvoril malé spoločenstvo učeníkov, ktoré pomaly rástlo. Proti nemu sa začal boj tých, ktorí sa cítili byť ohrození, lebo strácali pozície v spoločnosti. Báli sa o moc! Vyvrcholilo to Ježišovým ukrižovaním.

A tak je tu Veľký piatok – kríž a Veľkonočné ráno – zmŕtvychvstanie. A my si myslíme, že vyhralo Veľkonočné ráno. Počuli sme: Ženy rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom. Zvíťazilo síce dobro, ale je tu neustály boj o pravdu a lásku.

Strážiaci vojaci oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Tí sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom veľa peňazí so slovami: „Tak vravte: ‚V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni ho ukradli.‘ A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholíme a postaráme sa, aby sa vám nič nestalo.“

A začalo opäť rásť zlo a nenávisť. Vojaci vzali peniaze a urobili tak, ako ich poučili. A toto sa hovorí medzi Židmi až do dnešného dňa. A nielen medzi Židmi!

Dnešné evanjelium je teda o srdci žien, ktoré Ježiša sprevádzali, o neistote a hľadaní apoštolov, o prefíkanosti vedúcich vtedajšieho politického života, slabosti vojakov. Teda o láske, vernosti, pochybnostiach, korupcii i slabosti. O tom, čo badáme v dnešnej spoločnosti i v nás.

Čo s tým? Na cestu nám môže posvietiť príklad sv. Petra. Tento odvážny muž, ktorý zobral meč, aby bránil Ježiša na Olivovej hore, sa stal aj slabochom. Zaprel pred slúžkou. Pomaly vybojoval boj so sebou. Na päťdesiaty deň po Ježišovom zmŕtvychvstaní už káže (1. čítanie): Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, aby vám toto bolo známe, počúvajte moje slová... A vy ste ho, vydaného podľa presného Božieho zámeru a predvídania, rukami bezbožníkov pribili na kríž a zavraždili. Vstupuje do svedomia ľudu a vyzýva k pokániu.

A opäť boj medzi pravdou a klamstvom, medzi nádejou a zúfalstvom, láskou a nenávisťou!

Celé dejiny človeka sú konfrontáciou dobra a zla, nádeje a zúfalstva. Ten prvý kontrast: Zlo – dobro; skôr prijímame. Ale: Nádej a zúfalstvo; sa nám zdá prisilný protiklad. Ak si to však domyslíme do dôsledkov je to realizácia viery v zmŕtvychvstanie, alebo jej odmietanie. A neveriť vo večný život, neprijať ho, je vlastne zúfalstvo. Ako ináč môže človek, ktorý jediný si uvedomuje seba, prežívať svoju smrť?

Berme si príklad z prírody. Nech v nás rastie nádej. Potom budeme hľadať pravdu a budeme žiť v láske.

Turzovka, 18.4.2022