Iz 42, 1-7, Jn 12, 1-11

Dostal som otázku, prečo niektoré hriechy voláme hlavnými hriechmi a či sú najväčšie?

Začnem odzadu. Nie sú najväčšie. Za tie sa považujú „donebavolajúce hriechy“ (tie sa dejú na Ukrajine i inde vo vojnách a nielen počas nich). Hlavné hriechy sú pomenované preto tak, lebo sú zdrojom, či koreňom ďalších hriechov. Napríklad lenivosť je „drobnosť“, ale môže prerasť do veľkého hriechu, až k odmietnutiu Pánovho hlasu, ktorý nás v nedeľu pozýva do Božieho domu, do Pánovho spoločenstva.

U Judáša hlavným hriechom mohlo byť lakomstvo. Kritizuje pomazanie nôh Pánu Ježišovi. Čítame: Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: „Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným?“ Lenže to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej. Mal mešec a nosil to, čo doň vkladali. Lakomstvo prerastalo v krádež potom v zradu.

Čo bolo hlavným hriechom farizejov a zákonníkov? Možno pýcha, lebo strácali pozície lídrov národa. Cítili sa byť na vedľajšej koľaji a to nemohli zvládnuť. Hriech sa množí: Veľké množstvo Židov sa dozvedelo, že je v Betánii, a prišli nielen kvôli Ježišovi, ale aby videli aj Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych. A veľkňazi sa rozhodli, že zabijú aj Lazára, lebo preň mnohí Židia odchádzali a uverili v Ježiša. Prejavuje sa tu zloba hriechu, jeden plodí ďalšie.

Turzovka – Dom sv. Jozefa, 11.4.2022