Nm 21, 4-9, Jn 8, 21-30

Vidíme chatrnosť svojho bytia.

Nielen počas pandémie, či počas vojny. Milan Kundera to dal do vety, ba knihy: Neznesiteľná ľahkosť bytia. Môžeme na túto myšlienku pozerať z rôzneho uhla, ale vyjadruje celý komplex problémov života.

Napríklad v prvom čítaní zaznelo: Ľud začal chabnúť na ceste. Reptal proti Bohu i Mojžišovi: „Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme umreli na púšti? Niet chleba, niet vody! A tento biedny pokrm sa nám už protiví.“ A nechcelo sa im žiť, už ani sloboda nebola pre nich inšpiratívna.

Vzápätí keď hady hrýzli ľud a mnoho ľudí z Izraela zomrelo, prišli k Mojžišovi a povedali: „Zhrešili sme, lebo sme reptali proti Pánovi a proti tebe. Pros Pána, aby nás oslobodil od hadov.“ Pociťovali, tak ako my mnohokrát, „neznesiteľnú ľahkosť bytia“.

A do tohto nám zrazu zaznieva niečo úplne iné! Ježiš hovorí: Lebo ak neuveríte, že Ja Som, zomriete vo svojich hriechoch. Vyplýva z toho, že Ježiš je vyňatý z „neznesiteľnej ľahkosti bytia“. On je „Ja Som“. Jednoducho „existuje“. Bytie (existencia) je podstatou jeho bytia.

Dokonca keď ho aj ukrižujú - „vyzdvihnú Syna človeka“ hovorí: Poznáte, že Ja Som a že nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil Otec. A ten ktorý ma poslal, je so mnou. Nenechal ma samého, lebo ja vždy robím, čo sa páči jemu.“

Podstatou jeho života je bytie. Nezrušiteľné, stále. A k tomu pozýva aj nás.

Turzovka, 5.4.2022