Jer 17, 5-10, Lk 16, 19-31

Je to najnovší fenomén, že ľudia si tvrdohlavo hudú svoje a nedajú si povedať?

Zdá sa, že nie. Aj keď v dnešnej dobe je to zjavnejšie vďaka ľahšej komunikácii na sociálnych sieťach. Na nich vidíme zotrvávanie na mylných postojoch najmä v čase pandémie, a teraz v postoji k agresii Ruska.

Pamätáme si tvrdenie mudrlantov spred pár rokov, že za všetko vo svete môžu Židia a Amerika a mnohí zomreli s tým, že ľudia neboli na Mesiaci a že Zem nie je guľatá.

V dnešnom podobenstve, ktoré vyrozprával Pán Ježiš sme počuli, ako boháč hovorí: ‚Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.‘ Abrahám mu odpovedal: ‚Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.‘ A je to pravda, mnohí nepočúvali a nepočúvajú Krista, ktorý vstal z mŕtvych. Zostávajú, na svoju škodu, vo svojich bludných predstavách.

Ak niekto zomrel s tým, že Zem nie je guľatá, že ľudia neboli na Mesiaci, tomu sa zasmejeme. Ak niekto tvrdí, že pandémia bola chripôčka a možno nakazil seba, azda aj iných, to už nie je na smiech, lebo platí 5. Božie prikázanie, ktoré žiada, aby sme chránili zdravie a život svoj i iných. A ospravedlňovať vojnu? To je veľmi vážne! To je už donebavolajúci hriech.