Iz 2, 1-5, Mt 8, 5-11

Aké pocity vyvoláva u vás slovo: Prídem!

Prirodzene, podľa toho kto vám to povie. Ak to povie majster dlho čakaný a zháňaný, tak sa veľmi potešíte. Rovnako sa potešíte, ak vám to povie niekto, koho máte radi.

Čo ak to povie niekto, kto môže dodať: Prídem a ...skontrolujem, ...pozriem čo to tam robíte, ...vybavím si to s vami. Alebo dokonca po „prídem“, nasleduje vyhrážka.

Pozrime sa na slovíčko „prídem“ v dnešnom Božom slove.

V prvom čítaní objektom tohto slova je starozákonný chrám. Zaznelo tam: Budú k nemu (chrámu) prúdiť všetky národy, prídu k nemu mnohé kmene a povedia: „Poďme, vystúpme na Pánov vrch, do domu Jakubovho Boha!

Prečo? Aby sa učili Božím cestám a jeho zákonu, aby našli múdrosť života. Preto nečudo, že žalmista volá: S radosťou pôjdeme do domu Pánovho – refrén.

V evanjeliu doslova zaznelo dnešné nosné slovo „prídem“. Stotníkovi ktorý sa na Ježiša obrátil s prosbou: „Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí“, Ježiš povedal: „Prídem a uzdravím ho.“

V dnešnom Božom slove je preferované slovíčko vždy potešujúcim. Ak by sme ho chceli aplikovať na seba, môžeme takto: Aj my prichádzame do Božieho domu (hoci teraz je to skôr symbolický príchod), sme dokázali kráčať po cestách Božích. A chceme sem prichádzať s radosťou, ale aj s postojom stotníka: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. Chceme byť uzdravení.

Pán Ježiš hovorí: Prídem. Vlastne už prichádza so svojim slovom – učí nás. Preto si pripomeňme prvé čítanie. Zaznelo tam aj toto: On bude súdiť národy a naprávať početné kmene, takže ony si zo svojich mečov ukujú radlice a zo svojich kopijí kosáky. Národ proti národu nezodvihne meč a nebudú sa priúčať boju. Hor‘ sa, dom Jakubov, kráčajme vo svetle Pánovom! Tak čo, prekovávame meče a kopije nenávisti na pluhy a kosáky? Zaorávame zlo, aby sme kosili úrodu pokoja a lásky?

Nepotrebujeme uzdravenie? Ježiš sa zadivil a tým, čo ho sprevádzali, povedal: „Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. Čomu sa bude Pán Ježiš čudovať pri svätom prijímaní, keď k nám príde? Našej viere, alebo nevere? Alebo budeme vo svedomí počuť takéto slova: Toľko ťa obohacujem svojou prítomnosťou a ty si stále neprekul kopije a meče! Stále nie si šíriteľom pokoja a lásky! Domnievam sa, že z tohto pohľadu každý z nás potrebuje povedať – a čo najúprimnejšie – stotníkove slova: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie.

Takže, aké pocity máme keď nám Pán Ježiš hovorí: Prídem?

Turzovka, 29.11.2021