Rim 14, 7-12, Lk 15, 1-10

Dva malé biblické príbehy – mnohým známe a ľahko pochopiteľné: 

Po dlhom hľadaní pastier nájde svoju stratenú ovečku. Žena prehľadá celý dom a nájde svoju stratenú mincu. Výsledkom je veľká radosť.

Význam týchto príkladov je tiež veľmi jasný: Tak ako sú šťastní hľadači, tak je šťastný aj Boh, keď sa stratené veci opäť nájdu.

Tieto dva príbehy dávajú zmysel aj ako odpoveď na protest farizejov a zákonníkov proti Ježišovmu správaniu: „Prijíma hriešnikov a jedáva s nimi."

Boh hľadá stratených – a je šťastný, keď ich zachránil z hroznej vzdialenosti od seba a tým od šťastia.

Áno, ohromujúce posolstvo a vyzerá jasné. Pri bližšom skúmaní tieto dve podobenstvá nie sú také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá.

Existujú tri hlavné ťažkosti:

Jedna sa týka stratených: Prečo sa stratili, kto je vinný?

Druhá ťažkosť sa objavuje pri hľadaní ovečky. Pastier opúšťa 99 oviec kvôli jednej,

Tretí problém sa objavuje v číslach v podobenstvách. Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú. To nám nesedí.

Nešpekulujme, ostaňme radšej pri radosti hľadajúcich i nájdených. Veď my sme tí nájdení!

Turzovka, 4.11.2021