Martin sa narodil 9. decembra 1579 v Lime v hlavnom meste Peru.
Ako chlapec sa vyučil za holiča a rozumel sa i ránhojičstvu a ošetrovaniu chorých. Ako 15-ročný vstúpil do dominikánskeho kláštora v Lime, ale len ako člen Tretieho rádu. Až ako 24-ročný bol prijatý za rehoľného brata. Vyznačil sa veľkou poníženosťou a láskou k blížnemu. Boh ho obdaril darmi proroctva, zázrakov, bilokácií, extázami a podobne. Zomrel 3. novembra 1639. Za svätého ho vyhlásil pápež Ján XXIII. roku 1962
HRDINSKÝ HOLIČ
Brat Martin narodil sa v Peru v Lime. Otec bol španielskym rytierom a pochádzal z Burgosu. Matka bola černoška, prepustená z otroctva. Martin sa živil holičstvom. Pre svoj pôvod po matke mnohí sa mu posmievali a uťahovali si z neho. Nebolo to inakšie ani vtedy, keď vstúpil do 3. rádu svätého Dominika. Vraj — aby vyskúšali jeho pokoru a povolanie — uťahovali si z neho aj predstavení. Často musel počuť poznámky, že by sa mu lepšie hodila služba na galejách. Martin všetko trpel mlčky. Mal veľmi jemné srdce. Bolelo ho to, ale nikdy nikomu to nedal najavo. Využíval to ako obetu, ktorú tak rád nosieval k oltáriku Matky Božej a ponúkal za duše... Mať Božia si ho sama formovala a vychovávala.
Tento «galejník» — pretože jeho matka bola kedysi otrokyňa, povedal si ako apoštol národov:
«Veď ak som sa stal akoby bez zmyslov, to len z lásky k Bohu! » (2 Kor 5,13)
Všetky posmechy znášal v duchu evanjelia:
— Milujte svojich nepriateľov, dobre čiňte tým, čo vás nenávidia!
— Kto ťa udrie po líci, nadstav mu aj druhé...
Takýto poslucháč evanjelia bol pripravený na ďalšiu úlohu, ktorú mu uložil Pán. Keď vypukla epidémia, nebolo ochotnejšieho ošetrovateľa, otca a matky v jednej osobe, ako bol Martin de Porres! Ešte ani to mu nestačilo. Videl pouličnú mládež, osirelé deti po zomrelých rodičoch, na pospas vydané dievčatá. Toto všetko si zvážil pred Kristom a priložil ruky k dielu. «Galejník» stal sa skutočne otrokom, ale otrokom lásky. Zriadil sirotince, útulok pre dievčatá, len aby neboli obeťou mravnej skazy. Keď v roku 1639 zomrel hrdinský «holič», zanechal po sebe veľké dielo kresťanskej lásky.
Pokorou pritiahol na seba Božiu priazeň. Matka Božia mu vyprosila milosť, ktorá ho urobila trvalé veľkým pre zem i pre večnosť! Kde sú tí, čo sa mu posmievali?
Mnohokrát Pán čaká na obeť celkom maličkú, kde-tu pretrpené slovíčko, pohľad — a miesto toho má pre nás pripravenú milosť, ktorá má večný dosah. Buďme verní v malom, a Pán nás urobí veľkými vo veľkých veciach. Ak sme veľmi citliví, veľmi slabí, bežme ako Martin de Porres všetko zaniesť Panne Márii. Ona už vie, čo ďalej.
PREDSAVZATIE
Vernosť v malých obetách! Najmä v znášaní upokorení
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými