Rim 8, 26-30, Lk 13,22-30

Podľa čoho posudzujeme ľudí?

Možno postupne podľa týchto kategórii: vzhľad, slova, skutky. Čim viac s nikým sme tým viac asi kladieme doraz na skutky.

Veriaci si musí, ctiac nechtiac, klásť otázku: Čo od nás očakáva Boh? Iste nie vzhľad. Nie slová. Pán Ježiš hovorí, že na žiadosť: ‚Pane, otvor nám!‘, môžeme dostať odpoveď: ‚Ja neviem, odkiaľ ste!‘

Teológovia hovoria (a podľa mňa pravdivo), že Boh je actus purus (čistý akt). To znamená, že stále je v činnosti – akcii. Potvrdzuje to aj Ježiš: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem." (Jn 5:17)

A keďže je láska, sú to činy lásky (z lásky). Takže, čo iné môže očakávať od nás ak nie činy.

Boh chce činy, ale s vnútorným nasadením. Veď Boh je duch a vidí nám do srdca.

Dnes sme čítali, že pri stretnutí s Bohom môžeme počuť veľmi tvrdé slová: ‚Ja neviem, odkiaľ ste!‘ V podobenstve o pannách môžeme čítať: 'Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.' (Mt 25:12)

Je to možné a prečo? No, Ježiš sa stotožňuje s ľuďmi s ktorými žijeme a ktorí potrebujú pomoc. Takže veľmi ľahko nám môže povedať, že nás nepozná, nevie odkiaľ sme, lebo sme ho nespoznali v iných.

Aj pre nás je teta aktuálnejšia otázka, nie koľko bude spasených, ale či nás Ježiš spozná.

Turzovka, 27,10.2021