1 Sol 3, 7-13, Mt 24,42-51

Jeden pán, ktorý má dcéru v Nemecku sa veľmi tešil, že príde a očakával ju.

Ešte viac sa tešil na svoju vnučku – ako to u starých rodičoch býva zvykom. Keď odišli, vyjadril sa: „Mrzí ma to, ale priznávam, že som sa potešil, keď odišli – veľmi mi narušili život.“ Zdá sa, že je rozdiel mať vzťah na diaľku a iné žiť s niekým.

Nie je to tak aj so stretnutiami s Ježišom? Chodíme do kostola, počúvame jeho slová, ale nenarušuje nám život? Veru, často od nás žiada to čo nám nie je príjemné.

Spomínam si na chvíle, keď bol Ježišov príchod prekvapením, na chvíle, keď sme bol pripravení stretnúť sa s ním a keď sme boli príliš roztržití. Ale to je stále „na diaľku“.

A čo to posledné a definitívne stretnutie s Ježišom?! Dnes sme počuli: Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete. Sme pripravení a tešíme sa? Skôr to odkladáme a tešíme sa, že to bude aspoň o pár rokov. 

Čo s tým? No, Pán Ježiš dobre vie, že sa k nemu neponáhľame a že pri stretnutiach s nim ho skôr prosíme o zdravie, aby sme tu my a naši blízki boli čim dlhšie. Prosme o milosť vedieť, ako nahradiť úzkosť dôverou, teším sa na stretnutie s Ježišom, kedykoľvek príde. Ježiš nám nehovorí, aby sme sa báli alebo boli znepokojení, ale aby sme boli pripravení privítať vždy, keď príde do nášho života.

Úprimne sa modlíme: Buď vôľa tvoja... a prijímajme bez reptania jeho vôľu.

Turzovka, 26.8.2021