Narodil sa okolo roku 100 v meste Flavia Neapolis, dnešný Nablus (voľakedajší starozákonný Sichem) v Palestíne.
Otec sa volal Priscus. Justín sa venoval filozofii a bol veľmi vzdelaný. Po obrátení na kresťanskú vieru v Ríme založil filozofickú školu a vo svojich spisoch bránil kresťanskú vieru. Rímsky prefekt Rustikus ho dal roku 165 i so šiestimi žiakmi najprv zbičovať a potom sťať.
HĽADAL MÚDROSŤ...
Zastavil sa u stoikov, ktorí pokladali čnosť za najvyššie dobro a opovrhovali svetom. Justín však zbadal u nich pýchu, preto ich nechal. Zastavil sa u žiakov Aristotelových; tí pýtali peniaze. Justín ich nechal pre lakomstvo. Zastavil sa u filozofov Pytagorových; tí chceli naraz prehltnúť astronómiu, geometriu aj hudbu. Prepustili ho.
Zastavil sa v škole mudrca Platóna. Bola to zaujímavá škola, ale tiež ho sklamala. Podľa mudrca učili, že len ten pozná Boha, keď ho bude učiť Boh sám.
Justín, pohan, hľadal múdrosť; odišiel ju hľadať na púšť. Tu stretol starca, pustovníka. Ten mu dal múdrosť zhora, strčil mu do ruky Písmo sväté a usmernil ho, aby í sa modlil a v modlitbe prosil o milosť a svetlo.
Justín, mudrc, si to všetko preveril na kresťanoch. Žasol! Ich život žiaril čistotou a svätosťou. Ich život bol opravdivou bratskou láskou vospolok. Pred takouto skutočnosťou kapituloval. Kresťania sa milovali a za vieru umierali. Mal 30 rokov, dal sa pokrstiť.
Justín, učenec, ale už kresťan, strhával verejnosť. Stal sa misionárom radostnej blahozvesti, radostného posolstvu. Ako mudrc viedol misie slovom a perom. Od neho sú prvé väčšie kresťanské spisy, najmä Apológia.
O Justínovi začalo sa hovoriť pokútne i verejne, l sa dostal pred súd. Sudca Rustik sa ho výsmešné pýtal:
- Si mudrc, si učený. Veríš teda bájke, keď ťa dá zbičovať, že vstúpiš na nebesia a že tam dostaneš ešte aj odmenu?
- Rustik, vedz, nielen že to verím, ale to viem! O tom ani nepochybujem!
Justín bol zbičovaný a nakoniec sťatý mečom. Brat Justín našiel najvyššiu pravdu, najvyššiu múdrosť: «Kristus vierou prebýval v ňom..., a on v láske zakorenený a založený so všetkými svätými porozumel šírku a dĺžku, výšku hĺbku; poznal lásku Kristovu, ktorá prevyšuje všetko pozrú nie...» (Ef 3,17-19).
Eucharistia — obetujúci a obetovaný Ježiš ho strhol tak, že o tejto pravde písal, hovoril, za túto pravdu umieral Najvyššiu múdrosť našiel v Eucharistii. Umieral v presvedčení, že naveky bude nazerať na obeť a slávu Ježišovu.
Ak hľadám, nájdem! Ak prosím, dostanem!
Čo nám chýba? Snaha, hľadať múdrosť, ktorá neklame; múdrosť, ktorá ja cesta, pravda a život!
PREDSAVZATIE
Vykonám si súkromnú adoráciu — poklonu Oltárnej sviatosti Poklona bez slov. Poprosím Matku Ježišovu, aby bola so mnou
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými