Hebr 10, 32-39, Mk 4, 26-34

Pár dní po Vianociach vzrastá počet opustených, túlavých zvierat.

Deti uprosikajú rodičov, aby im kúpili nejaké zvieratko a potom ostanú na ulici, lebo ich prestanú baviť.

Zjavný nedostatok vytrvalosti!

List Hebrejom, ktorý čítame na pokračovanie, bol napísaný pre druhú generáciu kresťanov, ktorí musia prekonávať ťažkosti prenasledovania, nám k tomu povedal: Preto netraťte dôveru, lebo ju čaká veľká odmena. Potrebujete vytrvalosť, aby ste plnením Božej vôle získali prisľúbenie.

V evanjeliu ste počuli: „S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie.

Nám by sa mohlo zdať, že Božie kráľovstvo rastie samo. Ale kedy zem sama od seba prináša úrodu? Ak človek hodí semeno do zeme. A potom ďalej pracuje na tom, aby z toho zrna mohol byť chlieb. „Hodenie zrna do zeme“ je len začiatok ďalšej činnosti.

Boh nás vytrvalo miluje – od stvorenia sveta. Veď svet pripravil pre nás!

Odcudzili sme sa tomuto pôsobeniu Stvoriteľa vo svete. Trefne to vyjadril riaditeľ jednej dedinskej školy: „Ťažko vychovávať detí, ktoré nezasadili strom, nestarajú sa o nič“. Dobre to načítal, uvedomil si, že rodičia už nevedú deti k starostlivosti, zodpovednosti. A ešte horšie je to v mestských školách!

Kto z dnešnej mladej (možno i strednej) generácie vydrží pri knihe do pol noci, kto na jednom kanály TV...? Veľa napovedajú klipy? Obrázky sa mihajú, rôzne farby, všetko hore dole, tvrdá hudba! Ako môžeme „pracovať na sebe“, budovať osobnosť, veď k tomu je potrebná vytrvalosť?!

Vychádza mi takýto test o tom, ako je to s nami vo vzťahu k Božiemu Kráľovstvu: Starajme sa rok o niečo, alebo niekoho a základe výsledkov tejto starostlivosti (vytrvalosti, či dezercie) sa dá povedať, či sme schopní budovať Božie kráľovstvo.

Turzovka, 30.1.2015