Hebr 2, 5-12, Mk 1, 21b-28

V ostatnom čase sa na internete šíria rôzne príbehy, ktoré som nazval „Náboženský gýč“.

Napríklad starček ktorý hovoril vo vlaku o viere bol zosmiešňovaný a napadávaný kým sa ho nezastal chlapec, ktorý bol dovtedy nemý. Zosmiešňovaný vojak pre vieru sa pomodlil a naštartoval auto bez motora... A to nepíšem o rôznych zjaveniach, reťazových modlitbách. Sú to úplne vymyslené príbehy, ktoré nie sú nikde zdokumentované a sú úplne neevanjeliové. Vidno tu rozdiel medzi evanjeliami a apokryfnými spismi. V tých spisoch napríklad dieťa Ježiš duplo a vytryskla voda, keď utekali do Egypta, alebo Ježiško zatlieskal a vtáčiky z hliny sa rozpŕchli... Možno sú tieto snahy mienene dobre, ale urobia viac škody ako osohu! Neviem či povzbudia, skôr vedú k akémusi automatizmu: Som veriaci – Boh ma musí ochraňovať a pomáhať mi.

V evanjeliách Ježiš robí zázraky, ale sú popísane triezvo a bez príkras. Ježiš v prvom rade, ako sme počuli v dnešnom evanjeliu, prišiel učiť: V sobotu vošiel Ježiš v Kafarnaume do synagógy a učil. I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci. Robil aj zázraky, ale dosť výnimočne na potvrdenie svojho učenia. Robil ich ako znamenia spásy.

Jeho „zázračné“ pôsobenie je v tom, že dáva silu zvládnuť ťažkosti života. Dal nám príklad, že nevyužíval zázračnú silu na uchránenie seba. Pán Ježiš na Olivovej hore, keď bol v úzkosti, nebol mu zobratý kalich utrpenia, ale dostal posilu a dokázal povedať: „Nie moja vôľa, ale tvoja nech sa stane!" Ani apoštolov neuchránil, dokonca im predpovedal mučenie, ale ubezpečil ich, že bude s nimi.

Veľkosť nasledovníka Ježiša - kresťana, je v tom, že má vnútornú silu byť svedkom viery aj rôznych ťažkostiach, ktoré prežíva a prijíma život zo všetkým čo mu prináša.  

Turzovka – Vršek, 12.1.2021