Zjv 5, 1-10, Lk 19, 41-44
Niektorí si možno myslia, že Kniha Zjavenie apoštola Jána je o nejakých katastrofách alebo konci sveta.
Biblista Pavol Farkaš píše: „Kto by chcel v knihe objaviť opis katastrofických hrôz, tomu treba pripomenúť, že takpovediac prvé, ale aj posledné slovo svätopisca je blahoslavenstvo (makarizmus), prísľub blaženosti: „Blahoslavený, kto číta, aj tí, čo počúvajú (1,3); blahoslavený, kto zachováva prorocké slova tejto knihy (22,7). Z toho vyplýva, že Zjavenie sv. Jana nie je «apokalypsou» v modernom slova zmysle, neohlasuje a ani nepredpovedá žiadnu «apokalypsu konca sveta», či kataklizmu. A navyše, v celej knihe sa stretneme s takýmito blahoslavenstvami sedemkrát, čo nemôže byť náhodou v knihe prekypujúcej symbolikou čísel. Sedemnásobné blahoslavenstvo je prísľubom plnosti blaženosti pre toho, kto ju číta a podľa nej žije.“
Dnešný úryvok je zo stati symbolov o ľudských dejinách, ktoré sa budú odvíjať v čase. Kniha dejín je zapečatená siedmimi pečaťami. Anjel času sa pýta: „Kto je hoden otvoriť knihu a rozlomiť jej pečate?“ Ján dostáva odpoveď: Neplač, lebo zvíťazil Lev z Júdovho kmeňa, Koreň Dávidov; on otvorí knihu a jej sedem pečatí.“
Ježiš je Alfou a Omegou – Počiatkom i Koncom a on je zmyslom času a dejín. V dnešnom úryvku je symbolicky nazvaný Baránkom, ktorý bol ako zabitý. Mal sedem rohov a sedem očí, čo je sedem Božích duchov, poslaných na celú zem. Nezvyklá symbolika siedmich rohov (symbol sily) znamená jeho všemohúcnosť. Symbol oči je vševedúcnosť. Číslo sedem symbol plnosti. Bránok bude plný Ducha.
Ježiš je predstavovaný v tejto knihe ako Baránok 29 krát. A to je veľmi známa symbolika pre Ježiša. Veľkonočný baránok (mesiášsky predobraz) – paradoxne po levovi, ako bol dnes predstavený, sa s osobou Ježiša Krista spája tiež obraz plachého zvieraťa - baránka: Baránok bol obetné zviera, ktoré sa prinášalo na obetu za hriechy človeka. Obeta bola aj prejavom zrieknutia sa hriechu a vyjadrením ľútosti. Človek, ktorý prinášal obetu, uznal, že za hriech si zaslúži smrť; preto namiesto svojho života ponúkol život. V tomto kontexte nám slová Jána Krstiteľa – „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta“ (Jn 1, 29) - môžu vyznieť úplne inak ako doposiaľ. Tieto slová sú pre našu vieru tak vzácne a dôležité, že ich prebrala aj liturgia a počas každej svätej omše ich počujeme tesne pred tým, ako prijmeme Krista v Eucharistii.
Baránok je dôležitým predobrazom však najmä kvôli tomu, že od čias východu Izraelitov z Egypta bol symbolom veľkonočnej obety a jeho krv, ktorou Izraeliti pomazali veraje dverí, ich zachránila pred anjelom smrti, ktorý počas Paschy prechádzal Egyptom a usmrcoval všetko prvorodené (Ex 12, 21-30). Naplnenie proroctva o zachovaní celistvosti kostí baránka sa nachádza v opise ukrižovania Ježiša v Evanjeliu podľa Jána (19, 31–37). Ján sa hneď odvoláva aj na proroka Zachariáša, keďže vojaci Ježišovi nezlomili nohy ako ostatným odsúdencom na kríži, ale pre istotu o usmrtení mu prebodli bok (Zach 12,10).
Každopádne môžeme konštatovať, že tento dnešný úryvok nie je o katastrofách a pohromách, ale o živote, ktorý nám vydobyl Boží Baránok – Ježiš Kristus. On je hoden otvoriť pečať nášho života – dať mu zmysel.
Turzovka, 20.11.2014