Gal 3, 1-5, Lk 11, 5-13

Viera, dôvera – koľko sa o tom popísalo!

A koľko máme s týmito postojmi problémov! „Toľko sa modlím a nič“ - počuť. Tiež: „Asi mám slabú vieru“.

Kde je problém? Dá sa nám vyčítať to čo Pavol píše Galaťanom: Začali ste Duchom a teraz končíte telom? Z toho by pre nás vyplývalo, že sa nemodlíme podľa Ducha, ale tela? Teda o telesné veci a nie duchovné? To by korešpondovalo s myšlienkami evanjelia, ktoré Pán zhrňuje do vety: Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia. Vychádza to tak, že Nebeský otec nám dáva Ducha a my prosíme o hmotné? Asi. Ale ak prosíme o obrátenie niekoho, je to vrcholne duchovná vec. Tam je ten problém v tom, že Boh dal človeku slobodu a tým stratil všemohúcnosť, lebo nikoho nedonúti k spáse proti jeho vôli. Potom sa zbytočne modlíme za obrátenie niekoho? Iste nie, životopisy svätých nás k tomu povzbudzujú a Cirkev pobáda. Nevieme totiž ako funguje duchovná sila modlitby na iných.

Iste je, že nám chýba úprimná dôvera v Nebeského otca, vyjadrená známou príhodou; Kňaz zvolá ľudí na modlitbu za dážď. Iba jeden chlapec prišiel s dáždnikom.

Turzovka, 8.10.2020