Narodila sa v Corinalde v Taliansku roku 1890 v chudobnej rodine.

Detstvo prežila neďaleko Nettuna a mala ho tvrdé: pomáhala matke v domácich prácach. Bola nábožná a vytrvalá v modlitbe. Roku 1902 zomrela pri obrane čistoty pred útočníkom. Radšej sa dala dopichať dýkou, ako by sa mala dať zhanobiť.

Slávnosť svätorečenia "svätej Agnesy 20. storočia" sa konala 24. júna 1950 na preplnenom námestí sv. Petra v Ríme. Státisíce veriacich si takto prišli uctiť jednoduché, ale hrdinské statočné dievča, ktoré svojím príkladom upozornilo, že jestvujú kresťanské a mravné hodnoty, ktorých sa nemožno vzdať ani za cenu krvi. 

Na spomínanom svätorečení pápež Pius Dvanásty povedal:

„Ako všetci vedia, táto bezbranná panna musela vybojovať veľmi ťažký zápas. Nečakane ju prepadla divoká, slepá búrka, ktorá ju chcela poškvrniť a zneuctiť jej anjelskú čistotu. Ale keď sa nachádzala v tom najväčšom nebezpečenstve, mohla opakovať božskému Vykupiteľovi tieto slová zo zlatej knižky „Nasledovanie Krista“: „Keď budú na mňa doliehať a mučiť ma mnohé súženia, nebudem sa báť zlého, len nech je so mnou tvoja milosť. Ona je mojou silou, ona prináša radu a pomoc: Je silnejšia ako všetci nepriatelia.“ A tak podporovaná nebeskou milosťou, s ktorou spolupracovala ušľachtilá a odhodlaná vôľa, obetovala život, ale slávu panenstva nestratila.
V tomto živote pokorného dievčaťa, ktorý sme v hlavných bodoch načrtli, môžeme hľadieť na divadlo nielen hodné neba, ale i na divadlo, ktoré si zaslúži, aby naň s obdivom a úctou hľadel aj náš vek. Nech sa učia otcovia a matky, ako treba deti, ktoré dostali od Boha, správne, sväto a pevne vychovávať a formovať podľa prikázaní katolíckeho náboženstva. Tak, aby s pomocou Božej milosti vyšli nepremožené, neporušené a nepoškvrnené, keď sa ich čnosť dostane do nebezpečenstva.
Nech sa učia veselé deti, nech sa učí živá mlaď nedostať sa biedne do vleku nestálych a prázdnych pudových radostí a zvodných lákadiel nerestí, ale radšej sa bodro usilovať, aj keď je to namáhavé a náročné, o kresťanskú mravnú dokonalosť, ktorú môžeme raz všetci dosiahnuť, ak sa o to budeme s rozhodnou vôľou a s pomocou nebeskej milosti pričiňovať, namáhať a modliť.

Iste nie všetci sme povolaní na mučeníctvo. Ale všetci sme povolaní dosiahnuť kresťanskú čnosť. Lenže čnosť si vyžaduje silu, ktorá aj keď nedosiahne hrdinský stupeň statočnosti tejto anjelskej devy, nárokuje si od nás dlhodobé, veľmi svedomité nepretržité úsilie až do konca života. Preto ju možno nazvať pomalým, nepretržitým mučeníctvom, ku ktorému nás vyzýva tento božský výrok Ježiša Krista: „Nebeské kráľovstvo trpí násilie a násilníci sa ho zmocňujú.“

O toto sa teda s pomocou nebeskej milosti usilujme všetci. Toto nech nám urobí príťažlivým svätá panna a mučenica Mária Goretti. Nech nám z neba, kde požíva večnú blaženosť, vyprosí od božského Vykupiteľa, aby sme všetci, každý vo svojich vlastných životných podmienkach, radi, ochotne a činne kráčali v jej slávnych šľapajach.

RESPONZÓRIUM

Aká si krásna, Kristova panna, * Bola si hodna Pánovej koruny, koruny trvalého panenstva.

Nič ti nemôže vziať palmu víťazstva, ani odlúčiť ťa od lásky Božieho Syna. * Bola si hodna Pánovej koruny, koruny trvalého panenstva.

Modlime sa

Bože, pôvodca nevinnosti a milovník čistoty, ty si svätej Márii Goretti dal v kvete mladosti milosť mučeníctva pri obrane čistoty a v nebi si ju odmenil vencom slávy; prosíme ťa, na jej orodovanie udeľ nám milosť, aby sme odhodlane a verne zachovávali tvoje prikázania. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.