Múd 2, 1a. 12-22, Jn 7, 1-2. 10. 25-30

V 34. žalme (dnešný medzispev) čítame: Tvár Pánova sa odvracia od tých, čo robia zlo, a vyhladzuje ich pamiatku zo zeme.

Pripomenulo mi to Ježišovo blahoslavenstvo: Blahoslavení tichí, lebo im patrí zem.

Platí to? Na prvý pohľad sa nám to nepozdáva. Tí čo robia zlo sú viac v pamäti histórie a žiaci sa o nich učia. Rovnako tichí nie sú vo svete známi. A zdá sa nám, že Boh vôbec nevyhladzuje ich pamiatku zo zeme. Najväčší zločinci ľudstva (Lenin, Hitler, Stalin a ich posluhovači) sú stále známi. A vládli svetu.

A hrdinovia dnešných, a nielen dnešných, čias ako sú upratovačky, sestričky, záchranári, lekári, matky v domácnosti sú neznámi. To je však len náš krátkozraký pohľad. Iní je Boží pohľad. A nielen Boží. Často to vidíme aj v histórii ľudstva. Kto tu udržuje život?

Poznáte klasiku Sedem statočných. Najmladší z nich považoval roľníkov za zbabelcov pohŕdal nimi. Nakoniec ostal pri nich. Urobme osobnú reflexiu na tento film. Kovboji sa zaryli do našej pamäte. Kto z roľníkom sa nám javil ako hrdina. Kovboji však padli, roľníci ostali a žijú doteraz.

Platí tu to čo čítame v Knihe múdrosti (1. čítanie): Boh sa ho ujme a vyslobodí ho z rúk odporcov.

Turzovka, Vršek 27.3.2020