1 Jn 3, 22 – 4, 6, Mt 4, 12-17. 23-25
Svetlo je dôležité a podstatné pre náš život.
Až tak, že týmto pojmom pomenovávame nielen prúd fotónov, čo je fyzické svetlo, ale tento pojem využívame aj v prenesenom význame slova. Napríklad povieme: vniesol svetlo do problematiky, posvietim si na to (alebo na teba), Význam týchto zvratov nemusím vysvetľovať.
Takto chápeme aj vetu z dnešného evanjelia: Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti.“ Aké svetlo osvietilo ľudí? Náuka o Božom kráľovstve. Evanjelista ďalej hovorí: A Ježiš chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľudom.
Samozrejme, nás zaujalo to uzdravovanie. Veď sa modlite o zdravie, dávate na sv. omše za zdravie. Ale uzdravovanie bolo len sprievodným zjavom. Podstata je „Božie kráľovstvo“. Ale, kto obetuje sv. omšu, aby „prijal Božie kráľovstvo“. Modlíme sa síce: Príď kráľovstvo tvoje...“, uvedomujeme si však o čo ide? Aj to nám Pán vysvetľuje: Od tej chvíle začal Ježiš hlásať: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ Teda, ak chceme mať Božie kráľovstvo vo svojom živote, máme robiť pokánie. A sme pri podstate pokánia. Z tohto pohľadu je to snaha, dávať na prvé miesto Boha, hľadať jeho kráľovstvo.
Posvieťme si na seba.
Turzovka, 2020