Múd 7, 22 – 8, 1, Lk 17, 20-25

V čase keď bol hypnóza v móde sa dosť hovorilo o tom, či je možné hypnózu zneužiť na zločin.

Výsledok tejto diskusie bol, že človek s morálnymi zábranami ich má aj v stave hypnózy. Človek si teda môže – a má – vybudovať silný morálny imperatív vo svedomí, aby mu vždy pomáhal zvládnuť život. O to skôr nik nemôže povedať, že „upadol do hriechu“. Do neho „upadá“ pomaly a priam systematicky, ak zanedbá budovanie dobra v sebe.

Výzva k budovaniu dobra v nás vyplýva z odkazu Pána prostredníctvom odpovede farizejovi: „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. Ani nepovedia: ‚Aha, tu je!‘ alebo: ‚Tamto je!‘, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“ Božie kráľovstvo v nás a tým aj v našom prostredí rastie nebadane. A nie je to len ten „morálny imperatív“, je to budovanie vzťahu s Ježišom. A tam je potrebný ten „morálny imperatív“! Počuli sme ako viedol Ježiša: Ale najprv musí mnoho trpieť a toto pokolenie ho zavrhne. Ježiš ide silou vôle, vedomý si čo ho čaká v Jeruzaleme.

 U Ježiša vidíme ohromné nasadenie, pre záchranu človeka. Toto nasadenie potrebujeme aj my k záchrane seba.

 Turzovka, 14.11.2019