Dt 30, 15-20, Lk 9, 22-25

Včera na popolcovú stredu sme mali pred očami dva silné symboly: Popol a kríž. Popolom sme boli poznačení v znamení kríža. Predstavujú pre človeka niečo až desivé a nepredstaviteľné: Smrť a večný život.

Desivé:

Smrť je vždy desivou – keď ju zažijeme vo svojom prostredí, zvlášť najbližšom, a keď si ju predstavíme na sebe.

Večnosť je tiež desivou. Asi preto, že prichádza cez smrť. Ako ukazuje Biblia a možno aj mystici, stretnutie s večnosťou vždy otrasie človekom. Starozákonný človek sa domnieval keď videl Boha (zažil niečo z večnosti), že zomrie. Čo je do určitej miery pravda. Ľudia čo zažili stretnutie s Bohom zomreli – starému životu.

Nepredstaviteľné:

Smrť si nevieme predstaviť, zvlášť tu svoju.

Večnosť si nevieme predstaviť absolútne. Nemáme na ňu pojmy, predstavivosť.

Možno práve vďaka týmto protipólom života a smrti a pre ich desivosť a nepredstaviteľnosť  nás priam fascinujú. Nielen nás, ale každú generáciu, ako sme to počuli v prvom čítaní: Mojžiš prehovoril k ľudu: „Hľa, dnes ti predkladám život a šťastie i smrť a nešťastie... život i smrť, požehnanie i kliatbu. Mojžiš hneď odporúča: vyvoľ si život.

Mojžiš aj poučuje ako si udržať šťastie, požehnanie, život. Odporúča: zachovávať jeho nariadenia, prikázania a ustanovenia a volá: miluj Pána, svojho Boha, poslúchaj jeho hlas a viň sa k nemu.

V tomto štýle pokračuje aj Pán Ježiš. Hovorí tiež o protipóloch života: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“ Spomínané utrpenie vrcholí na kríži, ale vedie k večnosti. Hovorí, že vstane z mŕtvych.

Ponúka nám cestu ako zvládnuť tieto protipóly: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.

Pôstna doba je práve o tomto (a nielen ona). Nemusí byť až tak pochmúrna a bolestná. Sebazapieranie a kríž totiž vedú k životu.

Turzovka 19.2.2015