Flp 3, 3-8a, Lk 15, 1-10 

Páčilo sa mi uvedenie k druhému čítaniu ostatnej nedele od P. Ing. Aleša Opatrného.

Píše tam mimo iného aj toto: Všimneme si množstvo tém jednej vety: „žije stále, aby sa za nich prihováral“. Tato veta jednak ukazuje, že Ježišovo konanie pre nás nie je minulosťou, ale je stále prítomné, a potom ukazuje Ježiša na strane hriešnika. On je tu pre neho. Preto sú dosť pochybné pohľady, ktoré hľadajú ešte prostredníka medzi Ježišom a hriešnikom, akoby sa hriešnik nemohol k Ježišovi priblížiť. Hriešnik sa nielen môže k Ježišovi priblížiť, ale má vedieť, že Ježiš ho hľadá a prihovára sa za neho - práve preto, že je hriešnikom a túto pomoc potrebuje. (https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1913-31-nedela-v-cezrocnom-obdobi-18)

Iste poznáte modlitby z rôznych pseudozjavení, kde môžete čítať, aby Panna Mária, nejaký svätec, alebo naše obete a modlitby zadržali trestajúcu Božiu ruku. Boha dávame do pozície zlého, preto my, tí dobrí zadržiavame jeho hnev. Na ceste k Ježišovi nepotrebujeme nejakého prostredníka aj keď sme hriešni.

Potvrdzuje nám to aj dnešné evanjelium. K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Ježiš to považuje za samozrejmosť a preto neprajníkom hovorí podobenstvo o stratenej ovečke a stratenej drachme. A priklincuje to vetou: Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“

 Otázkou je, či sa považujeme za hriešnych a preto tešíme, že sa môžeme obracať na Ježiša, alebo sme „zbožní“ a pohoršujeme sa nad Ježišovým milosrdenstvom, alebo sa nám nepáči jeho zhovievavosť.

Turzovka, 8.11.2018