Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Jób 38, 1. 12-21; 40, 3-5, Lk 10, 13-16 

Dávid sa v 131. žalme vyznáva:

Neženiem sa za veľkými vecami, ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými. Ale ja som svoju dušu upokojil a utíšil. Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.

Možno máte skúsenosť, že poriadok a pokoj vychádzajú z pokory a neporiadok, nepokoj je dôsledok pýchy. Ak nemáte túto skúsenosť, čítajte ďalej.

 Konečným prameňom neporiadku a nepokoja sú pyšné oči, zhon za tým, čo je veľké a čo často prerastá naše sily; slovom - srdce, ktoré je pyšné. Slovo „pýcha“ má veľmi negatívnu ozvenu v mysli človeka. Zriedka sa tiež otvorene priznávame k našej pýche, tak sami pred sebou, ako aj pred inými.

V dnešnom evanjeliu poukazuje Pán na pýchu ľudí z Korozainu, Betsaidy a Kafarnauma. Sú pyšní, vyvyšujú sa a neprijímajú slova záchrany - pohŕdajú nimi. Chýba im to, k čomu došiel Jób, keď meditoval o veľkosti Božej. Na základe toho Jób odpovedal Pánovi: „Hľa, ľahkovážne som hovoril, čože ti odpoviem? Ruku si položím na ústa (1. čítanie).

Pýcha sa nedá ľahko odmaskovať, pretože má veľa rôznych foriem (podľa Josefa Augustyna):

1. Je to túžba po kariére za každú cenu. Životná kariéra, úspech - sami o sebe sú pozitívne hodnoty. Prejavom pýchy je však kariéra, ktorá si podriaďuje všetko: vlastnú rodinu, morálne i náboženské hodnoty, priateľov, vlastné zdravie, a pod. Charakteristickým znakom „kariéry za každú cenu“ je získanie ľudského obdivu. Tento druh pýchy sa riadi nasledujúcim uvažovaním: keď „budem vysoko“ všetci ma budú obdivovať... Karierista vo svojom živote všetko hodnotí cez pohľad svojich výsledkov, ktoré vzbudzujú obdiv a uznanie. Ak nejaká jeho činnosť, hoci veľmi užitočná pre iných, stáva sa neviditeľná, ľahko pochybuje o jej zmysle. Každý úspech mu je malý. Preto tiež karieristu zožiera neustály nepokoj, sústavný strach, obava, či zostane na čele; obava, že bude inými zavrhnutý. Karierista sa dáva ľahko zatiahnuť do primitívnej rivality s inými, ktorá sa stáva prameňom neustálych napätí a konfliktov, veď pýcha prináša nepokoj.

2. Ďalej je to vyvyšovanie sa nad inými s odtieňom pomsty. V tomto druhu pýchy nejde najskôr o kariéru a obdiv iných, ale skôr o vyvyšovanie sa nad iných tým, že ponižujeme druhých. Tento typ pýchy možno vyjadriť vetou: „som veľký, keď sa iní popri mne stávajú malí“. Aby sme získali prevahu nad inými, v tomto druhu pýchy, šikovne využívame rôzne situácie: rozhovor, spoločnú práca, žarty, drobné nedorozumenia a konflikty. Posudzujeme, ohovárame blížnych, aby sa sme sa dostali hore.

  Prvé dva druhy pýchy sú nasmerované „navonok“, akoby k iným, či skôr „proti iným“, ďalšie dva - perfekcionizmus a holdovanie mánii veľkosti - sú nasmerované „do vnútra“, k sebe, či skôr „proti sebe“.

3. V perfekcionizme nejde najskôr o kariéru alebo úspech. Perfekcionista nehľadá cudzie uznanie a pochvaly. Netúži po ponížení iných. Perfekcionista najskôr zdôvodňuje sebe samému vlastnú správnosť, veľkosť, dokonalosť. Tento druh pýchy možno vysloviť vetou: „som veľký, pretože všetko robím dokonale“. Nakoľko v prvom i druhom druhu pýchy je rozhodujúci vzťah k iným osobám, tak v treťom druhu pýchy rozhoduje vzťah k sebe samému. Perfekcionista neustále zdôvodňuje sebe samému svoju veľkosť. Ježiš vlastne často odmaskoval práve tento druh pýchy u farizejov. Perfekcionista, ako farizej: prehltáva ťavy a komárov preciedza. Je veľmi dôkladný v drobnostiach, súčasne zanedbáva základné hodnoty a povinnosti. Musí všetko robiť podľa vlastného receptu a vlastného plánu. Perfekcionisti sú často ľudia tvrdošijní, uzatvorení do seba. Sami chcú rozhodovať o tom, čo je dokonalé, a čo nie. Jeden z dôležitých znakov perfekcionizmu je stála nespokojnosť so sebou. Karierista a človek pohŕdajúci inými sú charakterizovaní agresiou voči iným, hnev perfekcionistu je nasmerovaný najskôr proti sebe samému. Tento hnev sa prejavuje stálou nespokojnosťou so sebou. Najlepšie dielo, najlepšie vykonaná práca bude perfekcionistom spochybňovaná, ak sa v nej nájde čo len najmenšia chyba. Sú to tiež škrupulanti. Chcú byť perfektní aj pred Bohom. Vyznávajú sa z drobnosti, chcú byť aj pred Bohom dokonalí!

4. Posledný druh pýchy, to je mánia veľkosti. Je to ten druh pýchy, ktorý „stojí“ najmenej úsilia a námahy, pretože vo veľkom stupni sa obmedzuje na činnosť vlastnej predstavivosti. Tento druh pýchy možno vyjadriť vetou: „ja aj tak viem, že som veľký“. Človek, ktorý holduje mánii veľkosti nosí v sebe vnútorné presvedčenie o svojej veľkosti a neobyčajnosti. To „pyšné“ presvedčenie o vlastnej neobyčajnosti sa prejavuje predovšetkým v skrývaných snoch, v skvelom dojme o sebe.

  Tento druh pýchy je naklonený ku komplexom menejcennosti. Komplexy menejcennosti sú vždy skrytou pýchou. Čím viac sme zakomplexovaní, tým hlbšie skrývame našu náklonnosť k povýšenosti pýchy. Komplexy, to sú znaky ľudí veľmi pyšných. Keď na nás útočia komplexy menejcennosti, pýtajme sa na pýchu, ktorá ich vytvára. Chcem byť hore (som pyšný) a keď mi to nejde, tak som nešťastný – zakomplexovaný.

Ako som v úvode povedal: Pýcha vnáša nepokoj do môjho života. Pokora to je pravda o nás), vnáša pokoj do života.

Turkov, 5.10.2018