Jób 9, 1-12. 14-16, Lk 9, 57-62

V dobrom vzťahu je najdôležitejšia úcta, že si iného vážime.

Vo fungujúcom vzťahu je to vzájomné. „Milovať a byť milovaný“ ! – ako to spieva No name.

Môže byť takýto vzťah človek - Boh? Čo nám rozpráva prvé čítanie? Jób hovorí svojim priateľom: Naozaj viem, že je to tak: ako môže byť človek v práve pred Bohom? Človek nemôže nič vyčítať Bohu, ani chápať jeho konanie: Alebo kto mu môže povedať: 'Čo robíš?' Dokonca Jób prijíma, musí prijímať i bezprávie: Lebo aj keby som bol v práve, neozval by som sa, len by som prosil svojho sudcu o milosť. Dokonca nedúfa vo vypočutie: A keď ho budem vzývať a on ma vyslyší, nebudem môcť uveriť, že počul môj hlas. Podobne sme to počuli v medzispeve: Ale ja, Pane, volám k tebe, včasráno prichádza k tebe moja modlitba. Prečo ma, Pane, odháňaš? Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár? (Ž 88)

Jób si uvedomuje veľkosť Stvoriteľa a svoju úbohosť, malosť. Veľký Boh - červíček človek. Tak by sa dal nazvať tento vzťah.

Čo dnešné evanjelium z tohto pohľadu? Počuli sme o suverenite Krista. Potencionálnemu nasledovníkovi, ktorý prosí: Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca, odpovedá: Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo! Žiadna diskusia, ústupky. Aj iný hovoril: "Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou." Ježiš mu povedal: "Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo“.

Ježiš akoby hovoril zhora, nekompromisne. To preto, aby zdôraznil potrebu úplného nasadenia pre Božie kráľovstvo. Sám je pokorný a tichý srdcom. Hovorí o sebe: Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť. A na inom mieste zdôrazňuje: Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých" (Mt 20,28).

Jeho zníženie sa k človekovi je zjavné pri Poslednej večeri a na kríži. Svätci, mystici hovoria o partnerstve medzi Bohom a človekom. Sv. Bernard v súvislosti so včerajšou spomienkou na anjelov strážcov napísal: Buďme teda oddaní, buďme vďační takým veľkým strážcom, opätujme ich lásku a uctievajme si ich, ako len môžeme a ako máme. Ale celú svoju lásku a úctu dajme tomu, od ktorého máme tak oni ako aj my všetko: aj to, že môžeme uctievať alebo milovať, aj to, že si zasluhujeme byť milovaní alebo uctení. Ak som to správne pochopil, službu anjelov, ktorých nám dal Boh, berie ako milovanie a uctievanie od Boha.

Takže mi z toho vychádza: Sme Bohom milovaní a môžeme ho milovať.

Turzovka, Dom sv. Jozefa, 3.10.2018