Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Iz 50, 4-9b, Mt 26, 14-25

 Mysterium iniquitatis (tajomstvo neprávosti, zla) – ako ináč sa dá pomenovať udalosť opísaná v dnešnom evanjeliu? Ako ináč, než takto mysteriózne. Kladieme si otázku spolu s Adamom Mickiewyczom. Skutočne v človeku drieme Démon?

Kto to pochopí? Zradiť priateľa za 30 strieborných! Preto sa o Judášovi šíria rôzne mienky. Judáš sa totiž stal symbolom zrady, chamtivosti a pýchy. Patrí k najtragickejším a najzáhadnejším postavám v Biblii.

Dá sa to vysvetliť? Judášov príbeh sa publikuje, zobrazuje v inscenáciách, novelách, štúdiách... Rôzne. Ako: Judáš chcel urýchliť aby už Ježiš ukázal tvár mesiáša, alebo jeho sklamaním, stratou ambícii, túžbou po peniazoch... Viď Katolícke noviny č. 15, 2014.

Vždy sú to len chabé vysvetlenia a stále sme pred tajomstvom hriechu, ktorý sa tiahne celými dejinami ľudstva. Veď Judáš, ktorý videl Ježišovu dobrotu, poznal jeho učenie, sám vedome, dobrovoľne nikým nenútený odišiel k veľkňazom a vyzvedal sa: „Čo mi dáte a ja vám ho vydám?“ Oni mu určili tridsať strieborných. A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho. Kto to pochopí!

List Svätého otca Jána Pavla II. všetkým kňazom Cirkvi pri príležitosti Zeleného štvrtka v Jubilejnom roku 2000 o tom medituje takto:

V týchto hodinách sa zvádza veľký boj medzi láskou, ktorá sa bezvýhradne dáva, a medzi tajomstvom neprávosti (mysterium iniquitatis), ktoré sa uzatvára vo svojom nepriateľstve. Judášova zrada sa vyníma ako symbol hriechu ľudstva. "Bola noc," poznamenáva evanjelista Ján (13,30), hodina temna, hodina odlúčenia a nekonečného smútku.

Ta noc sa objavuje aj v našom živote. Stáva sa, že zrádzame: Prísahu manželskej vernosti, sľúb lásky, svoje presvedčenie, pravdu... To sa tiež nejako vysvetľuje a ospravedlňuje: Slabosťou, vášňou, násilím, sklamaním, zranením z detstva... a čo ja viem čím všetkým.

Ako, čo robiť aby sme v sebe zbudili nie démona, ale silu dobrá?

V spomínanom liste Ján Pavol II. píše aj o nádeji: Ale v smutných Kristových slovách už prebleskujú svetlá zorničky: "Zasa vás uvidím a vaše srdce sa bude radovať. A vašu radosť vám nik nevezme" (Jn 16,22-23).

Základ je asi v prvom dnešnom čítaní z proroka Izaiáša: Každé ráno prebúdzať svoj sluch, aby sme počúvali ako učeník. Pán, Boh, nám otvorí ucho, aby sme neodporovali, nazad neustúpili... Ako však s Izaiášom svoj chrbát som nastaviť tým, čo bijú, a svoje líca tým, čo trhajú? Tvár nezakryť pred potupou a slinou a vzdorovať zlu? Asi je potrebné uvedomiť si: Pán, Boh, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. On zatvrdil moju tvár sťa kremeň a viem, že sa nezahanbím. Blízko je ten, čo mi dá za pravdu; kto sa chce prieť so mnou? A uvedomovať si ako sme spievali v žalme: Hľa, Pán, Boh, mi pomáha: ktože ma môže odsúdiť?

Čo robí Pán Ježiš aby premohol neprávosť? Káže pripraviť veľkonočného baránka, aby sa s nim stotožnil a obetoval sa za nás.

Vlastne ako Baránok – obetujúci sa premohol svet, neprávosť, zlobu ľudstva. Takže máme nádej.

 Turzovka, 1.4.2015