Zjv 20, 1-4. 11 – 21, 2, Lk 21, 29-33    

Svetoznámy fyzik Albert Einstein ako 37-ročný po úmornej desaťročnej práci v roku l916 dokončil svoju teóriu relativity. Mal o nej v aule zurišskej vysokej vojenskej technickej školy prednášku. Vtedy ešte nikto nechápal (možno ani dnes) jeho teóriu relativity.

 Keď sa ho po vojne r. l921 žurnalisti osmelili opýtať, odpovedal im položartovne: „Ak neberiete moju odpoveď príliš vážne, môžem vám to jednoducho vysvetliť takto: Predtým sme vedeli, že ak hmota zmizne z vesmíru, ostal by ešte čas a priestor. Podľa mojej teórie však zmizne čas i priestor spolu s hmotou". (Možno preto, keďže Boh nie je hmota, nie je čas.) 

Mohli by sme k tomu celkom jednoducho dodať, že všetko vo vesmíre je relatívne, len Boh je absolútny – teda ten stály a nemenný. Nie div, veď náš Pán a Spasiteľ nám dnes povedal: "Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú"

Lenže my nemáme radi pominuteľnosť. Kto sa teší zo straty mladosti, sily zdravia, pásky, priateľstva?! Boli by sme radi z toho klasického: Postoj chvíľka...

Je tu nejaké riešenie?

Boh je Láska. On je smerodajným bodom nášho života, i celého ľudstva. Všetko, čo sa odohráva v našom osobnom živote ho zaujíma. Chce, aby sme boli stále šťastní – to je vlastne nebo, preto deň čo deň nám dáva možnosti, aby sme posilnili náš vzťah k nemu.

Príkladom ako na to, nám môže byť samotný Einstein.

Keď Einstein dokončil svoju prednášku, ostal nehybne stáť na pódiu. Stál so zatvorenými očami. Mnohí sa nazdávali, že ho postihla ľahká nevoľnosť. Toto niekoľkominútové ticho sa mnohým stávalo neznesiteľným. Nevoľnosť, alebo chce ešte niečo dodať?

Konečne zdvihol hlavu, otvoril oči a na jeho unavenej tvári zažiaril úsmev. Všetci tušili nádherný záver, ale nie taký, aký nasledoval.

"Nad nami je úžasná sila", začal- "taká strašná, nijaký ľudský rozum ju nevie pochopiť. Mohla by v niekoľkých sekundách zničiť celý ozrutný vesmír, celý svet".

V jeho očiach zažiaril akýsi víťazný úsmev ako v očiach šachistu, ktorý má vo svojom poslednom ťahu isté víťazstvo.

"Ale to nie je ešte všetko"! -pokračoval. "Nad touto strašnou ničiacou silou je ešte čosi - sto, tisíc, miliónkrát silnejšie.Viete, čo je to za sila? Veru mnohí z vás to ani netušia. To je Božia Láska! Vo vesmíre všetko visí akoby na neviditeľnej nitke v bábkovom divadle: mesiac, slnko, galaxie a ostatné nebeské telesá. A ja sám nemôžem ináč, ako sa pokloniť tejto Láske..."

A on, Žid, si kľakol.

Väčšina poslucháčov z akéhosi vzdoru odišla z auly. Židia a Starý zákon nepoznajú pokľaknutie. Kresťanstvo ho uviedlo do života.

Preto aj my kľakáme pred Nebeským otcom. Nemusíme sa báť, keď príde v jeho sláve, aby nás súdil. Veď on nás „drží nad vodou“.

Radšej nech sú naše srdcia naplnené radosťou, veď sa stretneme našim Stvoriteľom, i našom Pánom, Ježišom. Nech nás posilnia slová dnešného evanjelia: „Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“

Turzovka, 28.11.2014