Ex 40, 16-21. 34-38, Mt 13, 47-53 

Badáme, že nás loví reklama, rôzne sekty, spirituality...

Niekedy je to naše najbližšie okolie - či niekedy nepovieme, nemanipuluj ma, nediriguj stále?! Kto by chcel byť ulovený? Predpokladám, že nik.

Preto podobenstvo o sieti nebude pre nás príťažlivé. Nepozdávalo sa mi, ako malému miništrantovi, keď Pán Ježiš povedal Petrovi: ...už budeš loviť ľudí, aj keď som chcel byť kňazom. A pastoráciu som preto nikdy nebral ako „lovenie“.

Keďže vyberáme z pokladnice Božieho slova veci nové i staré, musíme sa zamyslieť i nad týmto podobenstvom.

Inkulturácia podobenstva do dnešnej doby je jednoduchá. Sú i záchranné siete – napríklad pod artistami, proti hmyzu, idete popod Strečno, sú tam siete, aby na vás nepadli kamene...

Berme teda sieť ako záchranu. Ježiš pre nás Záchranca, ktorý nám dal Cirkev – tá môže byť tou sieťou, aby nás zachránil pre večnosť.

Sme v šťastnom položení, že máme vrchného inštruktora, Kristovu Cirkev s 2000 ročnou skúsenosťou, máme najlepšie a najkratšie pravidla – prikázania Božie a cirkevné, rozšírenú sieť servisov, pomôcť v prípade nehody či stagnácie. Môžeme načerpať silu pri zastavení v našich kostoloch.

Potrebujeme to, veď sme opantaní sieťami rôznych zlozvykov, čudných názorov, vlastných vášni a nedostatkov.

Prvá sieť hodená na ľudí, je žiadostivosť po bohatstve. Ježiš mnohokrát vystríha pred žiadostivosťou: Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má (Lk 12, 15). Vlastnenie bohatstva však netvorí cieľ samo o sebe. Zamotanie ľudí do siete vlastnenia a ich zviazanie reťazami bohatstva slúži iba tomu, aby tým ľahšie došli k prázdnej sláve sveta a poctám a potom k nesmiernej pýche.

Nedať sa opantať sieťami zla, znamená, nechať sa zachrániť sieťou Božieho milosrdenstva.

Turzovka, Dom sv. Jozefa, 3.7.2017