Uvedenie do bohoslužby:
Každú nedeľu si tu pri počúvaní Božieho slova dopĺňame krstnú náuku, keďže sme boli pokrstení ako nemluvňatá.
Dnes sa skúsme zamyslieť nad tým, čo si predstavujem pod pojmom: krstné znovuzrodenie, vykúpenie?
Prosme Boha o odpustenie, za nedostatočné vzdelávanie sa vo viere.
Uvedenie do čítaní:
- Gn 18,20-32
Starodávne rozprávanie o skaze Sodomy, nie je len strašidelná historka z doby pohanských predstáv o hnevlivých bôžikoch! Je to nadčasová zvesť o sile prosebnej modlitby, a o poslaní nás, hŕstky pokrstených uprostred neveriaceho sveta. Počúvajme a premýšľajme o tom.
- Kol 2,12-14
Vedeli by ste pár slovami vysvetliť účinky krstu a podstatu hriechu? Ako teraz budeme počuť, svätý Pavol to dokáže.
- Lk 11,1-13
Kto by nechcel vedieť dobre sa modliť. Teraz nám bude učiteľom modlitby sám Pán Ježiš. Počúvajme s uvedomením si, že od krstu sme synmi a dcérami Nebeského otca.
VIEŠ SA MODLIŤ?
Viete sa dobre modliť? Učeníci v evanjeliu prosia, aby ich Pán Ježíš naučil modliť sa. Vedia to zrejme tak málo, ako my. Evanjelia nevykresľujú Ježišových učeníkov, ako nejakých nadľudských hrdinov. Apoštolovia a všetky biblické postavy sú normálni živí ľudia, ľudia ako my.
Apoštolovia mali pri modlitbe asi tiež niekedy zlý pocit, ako mávame my. Ktosi to prirovnal k telefonovaniu: Hovorím do slúchadla a ani neviem, či som vôbec riadne spojený. A keď som spojený, zas neviem, či tam niekto počúva. A keď niekto počúva, či mi rozumie. A keď rozumie, či ho natoľko zaujímam, aby sa pre mňa nejako angažoval.
Pán Ježiš nás učí:
Nemodlite sa ako pohania. Tí sa snažia bohom mnohovravne vysvetliť, čo potrebujú. Pritom Boh to vie lepšie, než vy sami.
Nemodlite sa ako farizeji: Tým záleží hlavne na tom, aby si toho ľudia v kostole všimli a chválili ich zbožnosť.
Nerobte si starosti, aké slova pri modlitbe používať, v akej forme sa modliť, ktoré modlitby odriekavať.
Zbavte sa pocitu, že Boha je treba uprosovať, nútiť, donútiť, aby konal tak a tak. Cieľom modlitby nie je zmeniť Boha, ale zmeniť seba. Cieľom nie je donútiť k zmene Boha, ale seba. Vidíme to najmä pri odpúšťaní. Boh odpúšťa. Je potrebné zmeniť naše srdce a naladiť ho na odpustenie.
Pán Ježiš vypočul žiadosť apoštolov a naučil ich modlitbu Otčenáš.
Kedysi bola táto znalosť Otčenáša príslovečná: Odriekal to ako Otčenáš. Dnes už je mnoho našich detí a vnúčat, ktoré Otčenáš nepoznajú vôbec.
A čo my? Otčenáš ešte odriekať vieme. Ale učíme sa denne podľa neho žiť? A ak nie - máme potom právo sa ho tu modliť?
Urobme si takú malú previerku Otčenáša, ako som to nedávno kdesi čítal:
Nehovor:
OTČE - keď sa nesprávaš ako božie dieťa.
NÁŠ - ak nie si so svojim blížnym spojený láskou.
KTORÝ SI NA NEBESIACH - keď myslíš len na veci pozemské.
POSVÄŤ SA MENO TVOJE - ak ho sám znesväcuješ.
PRÍĎ KRÁĽOVSTVO TVOJE - keď hľadáš len svetské úspechy.
BUĎ VÔĽA TVOJA - pokiaľ nie si ochotný zachovávať desatoro.
CHLIEB NÁŠ KAŽDODENNÝ - ak sa nestaráš o biedu druhých.
ODPUSŤ NÁM NAŠE VINY - ak niekoho nenávidíš.
NEUVEĎ NÁS DO POKUŠENIA – ak máš v úmysle hrešiť.
ZBAV NÁS OD ZLÉHO - keď proti zlu nebojuješ.
AMEN - ak nemieniš každé slovo Otčenáše úprimne a opravdivo.
Keď sa dnes budem spoločne modliť Otčenáš, nech v ňom zaznie všetka opravdivosť nášho odhodlania Otčenáš nielen odriekať, ale i podľa neho žiť.
Ladislav Simajchl