Uvedenie do bohoslužby:
Radostná zvesť dnešného sviatku, Zjavenia Pána, znie: Veľký Boh, ktorý prebýva v nedostupnom svetle, sa stal Emanuelom - Bohom s nami. Zjavil sa mudrcom a pastierom, zjavil sa svetu. Tento sviatok má byť dňom Zjavenia i pre nás.
Boh sa zjavuje cez prírodu, cez svedomie v nás, tu v kostole vo svojom Slove, ktoré môžeme počúvať, v jeho Tele, ktoré smieme prijímať.
Pokľaknime v duchu s mudrcmi a pastiermi k jasličkám a prosme ho.
Uvedenie do čítaní:
- Iz 60,1-6
Ako slávnostné fanfáry znie dnes reč proroka Izaiáša. V mene Spasiteľa pozýva k Božiemu svetlu všetkých, ktorí trpia všelijakými temnotami života.
- Ef 3,2-3 a. 5-6
Svätý Pavol s údivom oznamuje, že nie len jeden vyvolený národ, ale všetko ľudstvo, i my, sme právoplatnými dedičmi Božích zasľúbení.
- Mt 2,1-12
Evanjelium dnes hovorí o tom, že o Mesiáši vie kdekto - kňazi v chráme, dvorní právnici. Hovorí ako ho kdekto hľadá - Herodes, jeho vojaci. Nachádzajú ho len tí, čo idú cestou veriaceho srdca - ako pastieri, alebo cestou veriaceho rozumu - ako mudrci.
Počúvajme to rozprávanie a prenesme si ho v duchu do našej situácie.
HVIEZDY A HVIEZDIČKY – KRÁLI A PAJÁCI
Je zaujímavé ako vie ľudová skúsenosť a múdrosť v krátkosti vyjadriť zložite javy a vzťahy. Napríklad ak sa povie: Dva kohúty na jednom smetisku, hneď vieme o čo ide. Však to presne pasuje na dej dnešnej slávnosti.
Rozprávanie dnešného evanjelia má mimoriadnu dramatickosť. Stretávajú sa štyria králi. A aké protichodné záujmy majú!
Traja sa vedia zhodnúť – možno preto, že sú to „králi“ iba v ľudovom podaní. Nevieme ani ako ich presne nazvať. Dostali meno mudrci. A správne, lebo iba ozaj múdri ľudia môže spolupracovať.
V čom sa zhodli? Opúšťajú spoločné svoje kráľovstvo a vydávajú sa dychtivo za hviezdou nových poznatkov. Neostávajú sa hrať na "svojom piesočku". Sú otvorení pre zjavenie.
Ten štvrtý kráľ, Herodes, má, v duchu spomínaného príslovia, úplne iné záujmy. Tomu nejde o žiadne nové poznatky - ten má len jedinú starosť; ako si udržať svoju kráľovskou moc, svoje panovanie nad ľuďmi.
Zatiaľ čo „králi“ z východu padajú na kolena pred Dieťaťom poslaným Bohom a vracajú sa domov inou cestou, kráľ Herodes a jeho dvorania usilujú zo všetkých síl, aby všetko zostalo pri starom - i za cenu násilia a vrážd.
Čo chce po starom jeho dvor? Aby Herodes vládol, a oni boli na vlne jeho panovania. Ako je to vlastné všetkým pajácom, dvorným šašom. Povedzme to jemnejšie – pochlebovačom. Veľkňazi a zákonníci vedeli kde sa piaty kráľ má narodiť. Čítali: „v judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok: ‚A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael‘“. Ani tí sa nepohli a nezmenili pozíciu servilnosti. Nešli do Betlehema.
Čo znamená tato udalosť pre nás?
Nenechať sa odviesť od podstaty. Niektorí sa totiž snažili zistiť, ktorá to hviezda vtedy vybuchla a stala sa novou či supernovou – betlehemskou hviezdou. Svätý Matúš vtedy ešte o novach a supernovach nič nevedel.
Niektorí vynaložili mnoho úsilia na historické skúmanie, z ktorých zemí ti traja králi prišli, čo za mudrci to boli, ale ani v tom nie je podstata Matúšovho rozprávania.
Podstatná otázka pre každého z nás osobná, je: za akou životnou hviezdou idem ja? Pred kým - lebo pred čím - padám na kolena ja?
Máme tu príklady, vzory. Pozitívne i negatívne.
Začnime negatívnymi.
Herodes – mal on nejakú hviezdu? Kdeže! On si bol sám sebe hviezdou – bolo to jeho sebectvo. Také silne, že z obavy aby nestratil svoje postavenie, dal zavraždiť manželku i deti. Nedokázal vyjsť zo svojho sebectva.
Herodesom sa človek veľmi ľahko stane. Je to napríklad také sebectvo, ktoré zavraždí i nenarodené dieťa, len aby sa neobmedzilo niečo z jeho pohodlia, sebectva. Nemusí to byť priamo takáto vražda! Sebectvo zabíja rodinné vzťahy – manžela manželku, deti. Nejde tu o vraždu tela, ale ducha – spôsobuje rozpad rodín.
A čo zákonníci a veľkňazi? Poznali Písmo, ale miesto toho, aby pomohli Dieťaťu vlastne pomáhajú vrahovi Herodesovi. Nenájdeme s v nich? Poznáme Písmo, vieme, že Ježiš sa narodil, ale robíme niečo pre záchranu Dieťaťa. Kde je teraz to Dieťa? Že neviete? Je v Cirkvi, je to jeho Cirkev. Nespôsobujeme hanbu cirkvi svojim životom? Vieme ju obrániť?
Ako nasledovať tých ozajstných kráľov? Ja ich rád nazvem kráľmi, lebo kráľom je ten, kto nie je otrokom vášni a slabosti, pochlebovačom veľkých – tých ktorí sú tu zdanlivo pri moci. Mudrci nasledujú ozajstné hviezdy – nie hviezdičky – celebrity.
Hviezdy - stálice boli pre vtedajšie orientálne národy istou orientáciou za noci. Kompasy v tej doba nemali. Podľa oblohy došli lebo doplávali správne k cieľu. Vedeli, že okrem stálic, hviezd zostávajúcich stále na svojom meste, sú i hviezdy nestále, ktoré sa rôzne pohybujú a k cieľu nedovedú.
Matúš nás teda dnes nabáda, aby sme šli za hviezdou stálicou - Ježišom Kristom. Len ten nás bezpečne povedie životom, ne chvíľkové bludičky - hviezdičky, ktoré zasvietia, vďaka médiám, a zhasnú.
Nech teda v tomto roku dokážeme vo všetkých situáciách, na všetkých rázcestiach života orientovať sa podľa hviezdy viery, podľa Ježiša Krista a jeho evanjelia.
Turzovka, vigília, 5.1.2016