Sk 2,14.22-23, 1 Peter 1,17-21, Lk 24,13-35
Stratení ľudia:
Zaznelo nám atraktívne, známe a chcené evanjelium. Mnohí ho na Veľkú noc čakajú.
Idú dvaja zronení učeníci.
Sú stratení, lebo sa pred 2-3 rokmi rozhodli ísť za Ježišom. Lenže toho, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom veľkňazi a poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A oni dúfali, že vykúpi Izrael. Viete si predstaviť, žeby sa vrátili do svojich miest, do svojej práce? Viete si predstaviť tie poznámky? Veď naleteli „nejakému snílkovi“ z Nazareta.
Čo pútnikov zachránilo?
Neboli sami. Bolelo ich, že stratili Ježiša. Boli otvorení, Kládli otázky a nechali si ich vysvetliť. Vrátili sa do spoločenstva.
Poznáme aj problém Tomáša. Aj on ostal sám! Ježiša našiel v spoločenstve. Ježiš akoby sa nechcel zjavovať v samote.
V akej pozícii sme. Sme stratení?
Najskôr kedy nie sme stratení?
Nie sme stratení ak máme ako emauzskí učeníci priateľa, ak sa máme s kým porozprávať, vyliať si smútok a ak sa máme ku komu vrátiť.
Otázky na telo: Máš priateľa? Máš sa komu vyhovoriť? To je dobré. Smútok nie je to najhoršie! Horšia je samota. Vae soli (beda samotnému) učili starí duchovní asketickí autori. Hovorí to aj Aristoteles: Homo zoon politikon (človek spoločenský tvor).
Nenahovárajme si, že to zvládneme sami! Sám by sa človek ani nenarodil. Dennodenne potrebujeme pre život celý vesmír – od slnka počnúc až po včeličku. Od potravín ktoré jeme až po ponožky.
Čia chýba je ak sme sami?
Dá sa s tým niečo robiť? Dá!
Mával som stretka s mladými: Prišiel Jožko. Niekto poznamenal: Niečo potrebuje keď prišiel. Bol to hráč na seba. Doslova. Mali sme hokejový turnaj. Pýtal sa, či hlásia mena vylúčených. Našťastie nie. Dal by sa vylúčiť, oslabil by spoluhráčov, len aby bolo spomenuté jeho meno. Potom podnikal – viete si predstaviť ako! Treba "vyjsť zo seba"!
Samota v Cirkvi, v náboženstve:
Mnohí odmietajú spoločenstvo. Hovoria: Idem ku kaplnke a tam sa pomodlím, idem k stromu a čerpám z neho energiu. Idem na Živčákovú, tam má tak nepoznajú, idem do inej farnosti...
Pekne mi to povedal jeden pán: Akú to má logiku. Nejdem do kostola a potom sa modlím, prosím Pána Boha o pomoc. To fakt nemá logiku!
Samota v kostole:
Mnohí povedia, však idem do kostola! Aj na spoveď chodím aj na prijímanie! To je tu asi väčšina. Všimnite si učeníkov z evanjelia. Boli dvaja, pridal sa k nim Ježiš a vysvetlil im Písmo tak, že im horeli srdcia. Tu je však otázka, či si necháme Božím slovom vysvetliť problémy, či počúvame Božie slovo, či vnímame život z pohľadu Božieho. Aký je to vzťah s Bohom, ak ideme na spoveď aby sme mali Vianoce a Veľkú noc, aby sme mali „to prijímanie“. Pýtate sa či to bude platné k prvému piatku, Vianociam, Veľkej noci... Rieši Pán Ježiš váš život? Aký máte s nim vzťah? Mali by sme sa pýtať: Budem do Vianoc, Veľkej noci v dobrom vzťahu s Bohom, ľuďmi?
Takže aj my, čo sme tu môžeme byť „strateným človekom“.
A čo stratení ľudia, ktorí nie sú sami?
Mnohí gambleri, alkoholici, závisláci majú rodičov, majú deti, majú partnerov...
Nemajú ich, nechcú ich mať. Nevážia si rodičov, nevážia si detí... Spôsobujú im veľké bolesti a starosti.
Vidia iba seba!
Riešenie?
Chceš byť šťastný, rob šťastnými iných.
Keď priateľ z detstva išiel na penziu, začal sa venovať vytrvalostnému športu. Keď som mu raz v zime volal, hovoril, že odhŕňa sneh spred paneláka. Po čase prestal. Susedka sa pýtala jeho ženy, koľko mu dáva za tú robotu mesto. Jeho to rozčúlilo a prestal. Povedal som mu, či chce radšej len tak dvíhať železa a prečo sa dá znechutiť.
Túto zimu opäť „zarábal“. Žartuje, že mesto mu začalo viac platiť. A je spokojný.
Nie je stratený!
Turzovka, 19.4.2026
Pozrite tiež: