Uvedenie do bohoslužby:

 Na našich poliach pomaly dozrieva úroda. Aj Božie slovo hovorí dnes o chlebe, o pokrme pre hladujúcich.

Zázrak rozmnoženia chleba sa na našich poliach každoročne opakuje. I na nás chce dnes Pán Ježiš obnoviť zázrak nasýtenia, všetkým nám ponúka pokrm večného života.

Pripravme sa k svätej hostine. Úprimne sa zrieknime všetkého zlého a rozhodnime sa napraviť zlé návyky.

 Uvedenie do čítaní:

 1. 2 Král 4, 42-44

Už v Starom zákone nájdeme rozprávanie o zázračnom nasýtení, ktoré poukazuje na to, že Stvoriteľ je nablízku, že je pri nás vo všetkých situáciách.

 2. Ef 4,1-6

Teraz nám svätý Pavol predstaví ideálny obraz toho, akí by sme mali byť. Porovnajme si to  s tým, akí v skutočnosti sme, a vyvoďme z toho dôsledky.

3. Jn 6,1-15

Dnešné evanjelium hovorí podobne, ako starozákonné čítanie, o zázračnom nasýtení.

Je to predobraz konečného naplnenia potrieb človeka v Bohu, ktorý nás nasycuje zo stola Božieho Slova a zo stola eucharistického chleba.

Nemožnosti a možnosti   

Ak niekto od nás žiada urobiť niečo nemožné, bránime sa tomu, že to nie je v našich silách, že my to nedokážeme, alebo že je to nenormálna požiadavka. Napríklad, aby sme opravili auto, PC, keď tomu vôbec nerozumieme. Alebo napríklad chodiť po vode...Nemožné veci sa dejú len v rozprávkach a vo fantastických filmoch.

V reálnom živote pociťuje človek svoju obmedzenosť. Sú však aj také „nemožnosti“, ktoré môžeme dokázať, lebo záležia len od našich ľudských síl, ochoty, alebo okolnosti. Niekto môže povedať: pred rokmi som pokladal za nemožné, aby som postavil dom, prestal fajčiť, založil si rodinu, presťahoval sa... a stálo sa.

Dnešné Božie slovo je tak isto o nemožnostiach a možnostiach. Je v ňom reč o nemožnosti z malého množstva chleba nasýtiť veľa ľudí. Ale tak prorok Elizues ako aj Ježiš, dokáže nemožné premeniť na možné.

Muž, ktorý priniesol Elizeovi dvadsať jačmenných chlebov, pokladal za nemožné, aby sa z nich nasýtila stovka mužov. Elizeus mu dvakrát ostro hovorí: „Daj to ľuďom jesť“! A oni sa najedli a ešte zvýšilo.

Desať chlebov - to je desať placiek, na kameni upečených. Dodnes tak v Oriente pečú chlieb. Desať placiek, to je tak pre Elizea a jeho domácnosť. Ale Elizeus hovorí: „Rozdajte to všetkým!“ A hľa, všetci sa nasýtia a ešte zostane.

Podobne aj Filip pokladá za nemožné nasýtiť veľký zástup ľudí, ktorí počúvali Ježiša. Hovorí Ježišovi, že ani dvesto denárov nestačí na to, aby mohli kúpiť chleba pre všetkých. A Ondrej sa pridáva k Filipovi: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých“? A Ježiš prikazuje: „Usaďte ľudí“! A nasýtilo sa päť tisíc mužov a ešte aj ženy a deti a ešte sa nazbieralo aj dvanásť košov odrobiniek. V obidvoch prípadoch sa z nemožného stalo možné. Čo je v týchto udalostiach najhlavnejšie? Možno povieme, že Boží zázrak.

A máme pravdu, lebo v obidvoch prípadoch nekoná človek, ale Boh. Ale ten zázrak predchádzalo niečo tak isto veľmi dôležité. Bola to ochota vypočuť nemožnú požiadavku a poslúchnuť. Ak by to prítomní ľudia neboli urobili, tak Boh cez Elizea a Ježiš nemôžu urobiť zázrak rozmnoženia.

Možno sme teraz náchylní uvažovať takto: aj pre nás je teda najdôležitejšie počúvať Boha. Čítať Sv. Písmo, zobrať si nejakú myšlienku z homílie, modliť sa a rozjímať. Je to naozaj najdôležitejšie, pokiaľ to nespájame s túžbou, aby nás Boh materiálne požehnával, aby sme mali dostatok chleba. Priznajme si, že často naše modlitby idú týmto smerom. Je potrebné niečo viac!

V dnešných bohoslužobných príbehoch je pre nás dôležitá a podstatná iná skutočnosť. Mohli by sme ju vyjadriť definíciou: Kto počúva Boha, dokáže z rozličných nemožností urobiť možnosti.

Je nemožné vyliečiť sa od závislosti na alkohole, fajčeniu, drogách, zmyselnosti. A to je paradoxné: Keď si uvedomíš nemožnosť, potom sa môžeš vyliečiť. Nikdy sa totiž nevylieči ten kto si hovorí: Mám to pod kontrolou, ja nie som závislý...

Ak si uvedomíš nemožnosť, uvedomíš si, že máš s tým problémy. Vtedy sa môžeš z toho dostať s pomocou Božou. Na tom je založené cenacolo, v prospech toho hovorí osobná skúsenosť s farníkmi, ktorí sa zbavili závislosti na alkohole.

O tom je vlastne zmysel dnešného Božieho slova. Ako často hovoríme: to je nemožné: prijať nejakú ťažkosť – chorobu, zradu iných, prijať iných ľudí, odpustiť, obetovať sa. Vedieť to zvládnuť – k tomu nás povzbudzuje dnešné Božie slovo.

Ale mali by sme aj svedčiť pred svetom, že to, čo sa nám javilo kedysi ako nemožné, že s Bohom sme to dokázali zvládnuť. Že Boh nám doprial zažiť zázrak premenenia nášho života. Boh má pre každého z nás pripravené zázraky. Len buďme ochotní počúvať a poslúchať aj vtedy, keď sa nám to zdá absurdné.

Práve po tieto dní počúvame čo všetko musia v arabskom svete zvládnuť kresťania. Ako hrdinsky znášajú prenasledovanie. Koľko nových mučeníkov je! 

Nemôžeme myslieť len sami na seba ani v materiálnych veciach. Zázrak rozmnoženia chlebov nás chce povzbudiť aj k presvedčeniu, že tam, kde sú ľudia spojení s Bohom, tam sa ich rukami rozmnožuje chlieb. Dala by sa napísať veľmi hrubá kniha o tom, ako kresťania v minulosti a aj dnes pomáhajú tým, ktorí majú nedostatok chleba. Boh si želá, aby ľudia na celom svete mali dostatok chleba. A my sme povolaní k tomu, aby sme sa dokázali s chlebom deliť. Nikdy sa nedá spojiť počúvanie Boha s lakomstvom. To je tak, ako by sme chceli, aby sa oheň a voda spolu „zosobášili“.

Potrebujeme sa učiť osobnému vzťahu s Bohom, mať zážitok s Bohom ako jeden farník, ktorý pri zápise krstu hovorí: Máme dve dcéry. Čakali sme tretie dieťa. Moje ženy sa modlili aby sme mali opäť dievča. Ja som sa modlil za syna. Boli sme na sonografii. Bolo to dievča. Bol som v kostole a modlil som sa: Premohli ma. Prijímam to. Verte, lebo nie, ale máme chlapca.

Vždy bude pre nás niečo nemožné. Niečo však dokážeme trpezlivosťou a usilovnosťou premeniť na skutočnosť. Budú však vždy nemožnosti, ktoré môžeme zvládnuť iba s Bohom.

Turzovka, 26.7.2015