Iz 55,1-11, Jan 5,1-9, Mk 1,7-11
Keby som sa vás teraz opýtal, či poznáte dátum svojho narodenia, určite by ste to pokladali za naivnú otázku.
Veď ten dátum všetci dobre poznáme. Keby som sa vás ale opýtal, či poznáte dátum svojho krstu, ostali by ste prekvapení, ale už (trochu) ináč. Pravdepodobne málokto z nás nosí tento dátum v pamäti. Prečo si tento dátum nepamätáme? Preto, že sme boli ešte nemluvňatá? Preto, že nám to rodičia nikdy nepovedali? Preto, že nevidíme zmysel toho, aby sme si ho pamätali?
Akú to má pre nás hodnotu, že sme boli pokrstení?
Pokrstenie Ježiša v rieke Jordán, nám dáva vynikajúcu príležitosť zamyslieť sa nad zmyslom aj nášho krstu.
Môžeme sa na jeho hodnotu pozerať z hľadiska právneho a z hľadiska sviatostného.
Právny pohľad:
Právne dôsledky krstu väčšinou poznáme. Vieme povedať, že krstom sa stávame legálnymi členmi sv. Cirkvi. Že kto neprijal krst, nemôže prijať iné sviatosti. Niektorí rodičia aj z tohto dôvodu prinášajú svoje dieťa na krst. Nechcú, aby ich dieťa malo niekedy problémy s prijatím iných sviatostí.
Predstavme si ale bežnú situáciu na našich farských úradoch, keď dvaja ľudia chcú prijať sviatosť manželstva. Po právnej stránke sú v poriadku. Sú pokrstení aj pobirmovaní. V rozhovore s nimi však zistíte, že ich názory na problematiku viery a osobnej zbožnosti sú prinajmenšom čudné, ak nie dokonca protikresťanské a proticirkevné. Majú ale v rukách krstný list o to ich napĺňa spokojnosťou, že právo je na ich strane a kňaz sa nemá starať do ich vnútorného presvedčenia.
Ak by stačil len právny pohľad na krst, tak by sa to podobalo na muža, ktorý si síce vybaví živnosť na podnikanie, ale pracovať by nechcel. Mal by síce papier, ale bol by naozaj podnikateľom? Preto nestačí len právny pohľad na krst. Alebo by si nejako zohnal vodičský preukaz, ale nevedel by jazdiť, nešoféroval by.
Sviatostný pohľad.
Ten je dôležitý – podstatný! V evanjeliu sme počuli: A z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“
Na lectio divina sa túto stredu jedna pani pýta: Platí to aj o nás? Veru áno. A to nám vysvetľuje sv. Pavol: „Neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení?!“ (Rim 6, 3). Čo to znamená, že krst nás zjednocuje so smrťou Ježiša. Kristova smrť premohla všetky ľudské hriechy. Toto jeho víťazstvo nad hriechmi dostávame pri krste, kde sa nám odpúšťa dedičný hriech a dospelým aj všetky osobné hriechy. Preto v živote kresťana by nemal mať hriech žiadne miesto. Ak sa ale dopustí hriechu je mu, ak ľutuje, pre zásluhy Kristovej smrti odpustený pri sv. spovedi. Ale Pavol pokračuje: „Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom” (Rim 6, 4). To znamená, že od krstu žijeme životom samého Krista, životom Božím. Aj keď ostávame naďalej ľuďmi so svojimi ohraničeniami, je v nás Božský rozmer, je v nás zasadený Boží život a sme synmi a dcérami Nebeského otca. Záleží len od nás, či sa tento život rozvinie do celej svojej krásy.
Keď svätý pápež, Ján Pavol II., prišiel ako pápež do svojho rodného mesta Wadovice, povedal aj tieto slová: „S veľkým dojatím som dnes prišiel do mesta v ktorom som sa narodil, do farnosti v ktorej som bol pokrstený a prijatý do spoločenstva Kristovej Cirkvi... Keď pozerám naspäť, vidím ako ma cesta môjho života vedie cez toto prostredie, cez farnosť, cez moju rodinu, do jedného miesta, do krstiteľnice vo wadovickom farskom kostole. Pri tejto krstiteľnici som bol prijatý do milosti synovstva a viery môjho Vykupiteľa, do spoločenstva jeho Cirkvi, 20. júna 1920.“
Vidíme, že Boží život, ktorý dostal pápež pri sv. krste, sa rozvinul do celej svojej plnosti a krásy. Mohli by sme aj my povedať, že si podobne ceníme chvíľu krstu? Máme dôkazy, ktorými môžeme sebe a iným potvrdiť, že náš krst nebol len nejakou tradičnou a zvykovou udalosťou? Že mal vplyv na celý náš život?
V dnešnej dobe hľadá veľa ľudí korene a pôvod svojich predkov a svojho mena. Navštevujú archívy a farské úrady a sú šťastní, keď sa im podarí objaviť svojich vzdialených predkov. Niektorí si rodokmeň kreslia aj na výkres, aby sa mohli pochváliť, že až do akej doby siaha ich rod. Aj my by sme sa mali vrátiť ku koreňom. A ani nie tak ku koreňom našich telesných predkov, ako ku koreňom nášho zrodu pre Boží život. Mali by sme sa vrátiť k Jordánu a uvedomiť si, že slová Boha Otca z neba, že Ježiš je jeho milovaný Syn, zazneli aj pri našom krste.
Mali by sme sa vrátiť do kostola, v ktorom sme boli pokrstení a uvažovať, či by sme nemali tento náš sviatostný „koreň“ vzkriesiť znova k životu. Napríklad tým, že sa rozlúčime s niektorými hriechmi. Alebo tým, že budeme častejšie prijímať Eucharistiu, opätovne si urobiť deväť prvých piatkov. Máme k tomu motiváciu v Roku Božského Srdca. A samozrejme tým, že budeme viac dbať na kvalitu svojho života. Tým, že budeme viac poznávať Krista, jeho Cirkev a že budeme chcieť byť užitočnejšími členmi tohto spoločenstva.
Možno niekto z vás bude chcieť spoznať dátum svojho krstu. Možno by bolo pekné, keby sme si tento dátum dali aj na náš pomník. Dátum narodenia by oznamoval, kedy sme sa narodili pre tento svet a dátum krstu, kedy sme sa narodili pre Boží svet. Ale najdôležitejšie je, aby sme, ako pokrstení, žili novým životom
Turkov 7.1.2024
Význam krstu:
http://faraturzovka.sk/19-sviatosti/sviatost-krstu/29-vyznam-krstu
Odporúčam aj:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/78-nedela-krstu-pana
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1102-krst-pana-deti
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1103-krst-pana
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1559-krst-krista-pana