2 Sam 7,4-5a.12-14a.16, Rím 4,13.16-18.22, Mt 1,16,18-21.24a (Lk 2, 41-51a)

Dnes je presunutá Slávnosť svätého Jozefa.

Pripomíname si zaujímavého muža, manžela, otca. Čo z toho bol v plnom zmysle slova?

Muž:

Správal sa mužsky k žene menom Mária s ktorou sa zasnúbil, s ktorou mal potom problém, ale zvládol ho rytiersky, galantne. Ako správny muž sa správal aj k dieťaťu Ježišovi.

Manžel:

Ako to bolo s manželstvom? Aj keď bol zasnúbený s a Máriou, stal sa jej potom zvláštnym manželom. Bolo to na zásah Boží, ale toto manželstvo bolo bez manželského - sexuálneho života. Dá sa predpokladať, že o to viac bolo duchovné a tým hlboké.

Otec:

Už z tohto povedaného vyplýva, že bol aj nezvyčajným otcom. Ježiša mu všetci pripisovali, považovali ho za otca, a pritom ním nebol.

Ako ozajstný muž sa otcovsky staral o Ježiša a Máriu. Bol pravým mužom pri Ježišovej záchrane pred Herodesom, staral sa o rodinu ako emigrant v Egypte a tak isto v Nazarete ako remeselník.

Aj keď bol zvláštnym manželom, zvláštnym otcom, bol ozajstný muž, zvládol svoje poslanie bravúrne! Preto mu Písmo dáva najvyššiu známku; bol človek spravodlivý.

Prečo slávime svätého Jozefa?

Pomohol aj k našej spáse. Mala by tu byť vďačnosť. Je však aj vzor! Samozrejme pre mužov – aby bolo ozajstnými mužmi.

Čo ženy? Matky by mali vychovávať ozajstných mužov a ostatné ženy pomáhať mužom, aby boli mužmi. Ako? To nechám na intuíciou žien.

Turzovka, 20.3.2023