Iz 2,1-5, Rim 13,37-44, Mt 24,37-44
Na týchto majstrovstvách sveta zvyknú rozhodcovia nadstavovať veľa minút.
Pre prehrávajúcich je to výhoda. Majú možnosť zvrátiť výsledok. Komentátori konštatujú, že hráči nemajú ku koncu stretnutia trpezlivosť, cítia sa pod tlakom času a potom hrajú unáhlene a ani navýšená minutáž im často nepomôže. „Profici“ sú rozvážni a skôr niečo dosiahnu.
Týmto obrazom zo športu sme sa dostali k čnosti, ktorú voláme trpezlivosť a možno aj k podstate dnešnej nedele. Môžeme im dať spoločného menovateľa v ľudovej múdrosti: Boh nie je náhlivý, ale pamätlivý, alebo: Božie mlyny melú pomaly, ale isto! Čo sa nám dosť nepáči. Nie sme dobrí v čakaní. Chýba nám jedna zo základných čností zrelého človeka, a to trpezlivosť. Trpezlivosť je pre niektorých z nás nepoznanou čnosťou. A zdá sa, že pre dnešnú dobu je trpezlivosť zvlášť ťažká a pre niektorých dokonca aj neprijateľná. Chceme veci okamžite.
Kto si ešte pamätá na čakanie listu, kto zasadil strom, ktorý bude rodiť o 20 rokov? – teraz zákrsky, aby sme zberali úrodu o 3 roky. Objednáme si tovar a už na druhý deň chceme, aby nám ho zásielková služba doniesla.
Jednou z príčin, ktoré sú zodpovedné za tento stav je aj televízia, hlavne tie akčné filmy, kde niet miesto pre trpezlivosť. Napríklad, ak v nich má niekto problém s iným človekom, buď ho donúti, aby sa zmenil, alebo ho zo svojho života odstráni. Niekedy dokonca drastickým spôsobom: zastrelením. A je po probléme.
Takú netrpezlivosť badáme aj k sebe samému. Buď sa mi situáciu podarí zmeniť, alebo, keď sa zdá situácia neriešiteľná, zmárnim sa. Alebo – a to je akýsi medzičlánok, dosť často praktizovaný – nájdem si prostriedky, ktoré mi pomôžu na bolesť vyplývajúcu z problému zabudnúť. Tu máme jednu z príčin rozmáhajúcich sa drogových závislostí, alkoholu. I gamblerstvo je netrpezlivosť - snaha byť hneď bohatým. Vidíme, že je to seba deštrukcia! Problém eutanázie je vo svojom jadre tiež problémom netrpezlivosti.
Dnešná doba je dobou chvatu, napätia a hnevlivosti. Nervozitu si prenášame z roboty domov, z domu do roboty a nervózni sme aj na ceste!
Čo je hnev? Nedostatok trpezlivosti. Chceme aby boli veci tak ako si ich prestavujeme. Je to vlastne sebectvo!
Adventné obdobie je o čakaní. Preto texty Písma, ktoré si počas adventu čítame hovoria veľa o tomto fenoméne.
Prvé čítanie od proroka Izaiáša, ktorý žil 740 rokov pred Kristom, hovorí o mesiášskych časoch. Ľudstvo čakalo 740 rokov. Ježiš v evanjeliu hovorí o Noemových časoch. Noe trpezlivo roky budoval archu, posmievaný prečo robí na hore koráb. A dostalo sa mu odmeny za trpezlivosť.
No Božie slovo v tomto zmysle nie je jednostranné. Neschopnosť čakať, neschopnosť k trpezlivosti a útek pred jej bolesťou za každú cenu je jedna strana problému čakania. O tej pojednáva aj dnešné evanjelium, ktoré hovorí o časoch Noemových. Ľudia jeho doby neboli ľuďmi čakania a pripravenosti. Svoj život napĺňali a zapĺňali hlukom, činnosťou a vecami, aby nemuseli počúvať v tichu svojmu vnútru a svojmu prostrediu. V hluku a činnosti udúšali dôležité posolstvo o svojom živote.
No jestvuje aj druhá rovina problému s trpezlivosťou. Tou je príliš veľa trpezlivosti – nazvime to skôr pasivita. Človek si môže aj na trpezlivosť zvyknúť a tak potom odhodiť všetky pokusy o konštruktívne riešenie svojho života. Tento postoj bol vždy prítomný aj v skupinách tých, ktorí sa rozhodli nasledovať Krista.
Preto nás neprekvapuje, že Písmo je plné napomenutí adresovaných prvým kresťanom, podobné tomu, ktoré sa nachádza v Druhom liste Solúnčanom: „Kto nechce pracovať, nech ani neje. Lebo počúvame, že medzi vami niektorí žijú neporiadne, nič nerobia, iba sa zháňajú za zbytočnosťami” (3, 10-11). Apoštol Pavol tu hovoril do duše tým, ktorí čakali na parúziu – druhý príchod Krista – a nič nerobili. Vzdali sa angažovania vo svete. Boli trpezliví – no až príliš. A títo kresťania už nepraktizovali čnosť trpezlivosti, ale naopak neresť. Ozaj, boli vôbec trpezliví? Nebola to lenivosť?
Aj dnes sme počuli výzvu apoštola Pavla: Bratia, viete, aký je čas, že už nadišla hodina, aby ste sa prebudili zo sna.
Matka sa sťažuje: Syn mi robil v zahraničí. Skončil tam. Upozorňovala som ho, aby s prihlásil na úrad práce. Niečo by dostal, nemusel by platiť zdravotné poistenie. Stále to odkladal. Teraz nemá ani zdravotné poistenie, ani podporu. Aby som všetko vybavovala ja za dospelého syna!
Potrebuje sa prebudili zo sna.
Pán nás vyzýva: Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán... Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete.
Problémom v celom tomto procese bolo to, že kresťania si zamenili priority. Pre nich bol prioritou druhý príchod Kristov. Pritom pre Krista bolo prioritou budovanie Božieho kráľovstva v každodennom živote. Sem patrilo budovanie osobnosti, vzájomných vzťahov, záujem o ľudí a svet okolo, angažovanie sa na presadzovaní hodnôt kráľovstva vo svete, snaha o to, aby boli svedkami tohto kráľovstva, t. j. išlo tam o obrátenie srdca, ktoré malo byť viditeľné na každodenných postojoch a správaní sa. To, že Ježiš príde druhý raz, nemalo byť pre nich nič iné, iba informácia. Aby vedeli, že zavŕšením ich života bude stretnutie sa s tým, ktorého sa rozhodli nasledovať. Hlavným cieľom ich života však nemalo byť (ne)trpezlivé čakanie na tento jeho príchod, ale žitie jeho posolstva.
Ježišovo posolstvo je toto: vezmi svoj život do svojich rúk a pracuj. Nečakaj! Nepremárni svoj život sterilným a nečinným čakaním, alebo budovaním si nejakých potemkinovských dedín, ktoré by si mi ukázal, keď prídem. Chcem vidieť kvalitu tvojho života zvnútra i zvonka keď prídem. A to, kedy to bude, nech ťa nezaujíma.
Hoci – na počudovanie mnohých – aj dnes sa stále ešte v Cirkvi nájde dosť takých, ktorých hlavným cieľom namiesto budovania Božieho kráľovstva je čakanie na koniec sveta. Týka sa všetkých tých, ktorí nie sú schopní vziať svoj do svojich vlastných rúk a čosi s ním robiť. Namiesto toho len čakajú na nejakého záchrancu. Môže ísť o jedinca, o spoločenstvo, skupinu, či národ.
Kiež teda vieme zaujať voči svojmu životu správny postoj: trpezlivosť keď treba čakať, zodpovednosť, keď treba pracovať.
Modlíme sa so sv. Františkom z Assisi: Pane, daj mi trpezlivosť znášať to, čo sa nedá zmeniť, silu zmeniť to, čo sa dá. A Ducha Svätého, aby som to vedel rozlíšiť!
Turzovka 27.11.2022
Pozrite tiež:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/977-1-adventna-nedela-3