Sir 35, 15b - 17. 20 - 22a, 2 Tim 4, 6 - 8. 16 – 18, Lk 18, 9 – 14
V bývalej farnosti sme mali sv. omšu určenú pre deti v nedeľu.
Keďže chodilo na ňu výše sto deti, bolo ich treba zaujať. Preto sme si nosili pomôcky.
V súvislosti s dnešným evanjeliom som deťom ukázal dve krabičky - Krásnu s prederavenou loptu a jednoduchú s nepoškodenou. Každý si domyslí, ktorú si vybrali pred otvorením a po otvorení.
Vyberať podľa pekného zovňajšku – obalu nie je iba postoj deti a nie je to len taktika reklamy. Nájdeme sa tu ľahko v dvoch rovinách.
- Posudzujeme podľa vonkajšku
- Dbáme o vonkajšok
1. Letíme na vonkajšok v mnohých oblastiach. Gurmáni hovoria o potrebe peknej prípravy jedla – aby vyzeralo. Obchodníci vedia o potrebe pekného obalu. Ženy vraj na otázku aké majú auto odpovedajú: biele, červené, pekné... Možno aj ľudí vnímame povrchne – teda podľa toho ako vyzerajú.
2. Koľko času trávime pred zrkadlom a koľko pred svedomím? Odborníci hovoria, že sa vidíme o 60 až 70 % lepšími ako objektívne sme. Kto z nás tu sa považuje za horšieho, nevďačného...? A pritom je toľko nevďaku, zloby.
U nás kresťanov je tendencia páčiť sa i Bohu – v zmysle farizeja – robiť sa lepším ako sme! Dokonca i pri spovedi i pri modlitbe.
Hovorí sa o vonkajšej kráse a o vnútornej krase.
Aká je tá vonkajšia? To je nalíčenie sa. Možno máte skúsenosť, že to je to čo upúta na prvý pohľad, ale potom veľakrát odradí. Možno za pekným zovňajškom nájdeme sebeckosť, podrazactvo, faloš... Pozor, nemyslí sa tu len vizáž, ale „robenie sa“ lepším.
Vnútorná krása? To je to čo sa ťažko dosahuje. Pomôže nám v tom porovnanie aktérov evanjelia.
Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil... mýtnik stál celkom vzadu... – O farizejovi Ježiš nehovorí, že sa postavil dopredu. Len o mýtnikovi hovorí, že stál celkom vzadu. Prečo sme si teda zvykli dedukovať, že farizej sa postavil dopredu a hodnotíme mieru pokory podľa vzdialenosti od chrámového vchodu? Možno preto ostávame vzadu, aby sme boli pokorní a tak sa viac páčili Bohu? To by sme boli „vedľa“.
Rozdiel v kvalite modlitby farizeja a mýtnika nespočíva v pozícii v chrámovom priestore ani v polohe tela (napokon, veď obaja stoja). Rozdiel v ich modlitbe spočíva v tom, ku komu sa modlia.
...takto sa v sebe modlil (farizej): Bože, ďakujem ti, že nie som... – Jeho modlitba vychádza z „ja“ a je nasmerovaná k „ja“. Telesným zrakom blúdi sem a tam (ako by ináč videl, že je tam „tento mýtnik“?) a aj jeho vnútorný zrak je obrátený nesprávnym smerom – na jeho vlastné „ja“. Modlí sa v sebe a ku sebe. Boh mu slúži len ako úvodné slovko, inak je zauzlený vo vlastnom ja a celá modlitba sa točí okolo „ja“.
Mýtnik... hovoril: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“ „Ja“ je prítomné len ako objekt dúfajúci v Božie milosrdenstvo. V centre mýtnikových slov je Boh, ktorý je milostivý.
Ani vyznanie vlastných hriechov nesmie začínať od ja, ale ak má byť úprimné a účinné, musí začínať vyznaním Božieho milosrdenstva. Inak zostane len jalovým seba obviňovaním. Presne tak zostáva mŕtvou vďaka, ktorá sa rodí z pohľadu upretého na seba.
Neodvážil sa ani oči pozdvihnúť – Mýtnik síce nedvíha oči, ale jeho vnútorný zrak je nasmerovaný správne. Nie na seba, ako pohľad farizeja, ale k Bohu, ktorý je milostivý.
Farizej sa modlil... mýtnik hovoril. – Aj nám sa možno niekedy zdá, že sa ani nemodlíme, iba Bohu hovoríme, čo prežívame. Áno, hovoriť Bohu a hovoriť s Bohom – to je modlitba! A naopak, nie vždy je modlitbou to, čo začína oslovením „Bože“ a končí slovkom ja.
Kto potreboval Boha?
Mladý kaplán príde do nemocnice k chorému človekovi. Vyspovedá ho a udelí mu aj pomazanie chorých. Vedľa neho leží ďalší muž. Pán kaplán sa ho pýta: „nechcete sa aj vy vyspovedať?“ „Načo?“ - odpovie muž - „nikoho som nezabil, nikomu som nič neukradol, nikomu som neublížil. Nepijem ako sused, neohováram ako mnohí iní, nerozviedol som sa...“
Koho vám pripomína?
Kňaz mu odpovedá: „Ja nemám ani polovicu rokov ako vy, ale so mnou nie je to až také slávne. Keď sa dívam na svoj život, veru ma trápi, že som zostal veľa dlžný Bohu i blížnym. Koľko raz som stretol Boha v blížnych a nepomohol som im, neporadil som im, nemal som pre nich čas, nechápal som ich, nenavštívil som ich, ja veru potrebujem minimálne raz do mesiaca sv. spoveď... Len milosrdný Ježiš je moja záchrana.“
Táto odpoveď muža prekvapila. Pochopil, že jeho hodnotenie seba má byť iné. Veď sa hodnotil podľa ľudskej stránky a egoizmu. Že má veľa toho, čo mal urobiť, a neurobil,
Pri obede pán kaplán dodal: Pritom som aj tohto muža odsúdil, lebo možno mu niečo zlé urobil jeden z nás, možno žije medzi zbožnými tetkami, ktoré dokážu byť strašne protivné... A to už odsudzujem „zbožné tetky“.
Posudzujme mnoho veci i ľudí podľa toho, ako vyzerajú navonok. A čo je ešte možno horšie, aj seba samých. Zabúdame hlbšie vnímať veci i seba.
Turzovka, 22.10.2022 – vigília, Turkov, Dlhá, 23.10.2022
Pozrite tiež: