Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

2 Král 5, 14 – 17, 2 Tim 2, 8 – 13, Lk 17, 11 - 19

Uvedenie do bohoslužby: 

Prežili sme ďalší týždeň. Niečo sa nám v ňom podarilo, niečo nie. Boli pekné chvíľky a boli i momenty boľavé a zahanbujúce.

Teraz za tým všetkým môžeme urobiť bodku. Za všetko dobré ďakujeme. Boľavé zážitky môžeme s úľavou zanechať, už sú preč, už ich máme za sebou. Kde nám svedomie pripomína vlastné previnenia, chybné kroky, pokorne ich uznajme a poprosme o odpustenie, aby sme touto svätou omšou mohli začať nový týždeň. 

Vďačnosť 

Priblížme si situáciu a predpisy, ktoré určovali čo mali robiť malomocní.

V knihe Levitikus (13, 45-46) čítame: „Malomocný, ktorý je napadnutý touto vyrážkou, nech chodí s roztrhnutým odevom, vlasy nech má voľne rozpustené, nech si zakryje bradu a nech volá: „Nečistý, nečistý!“ Zostane nečistý dovtedy, kým bude mať vyrážku. Je nečistý, musí bývať osve, bude sa zdržovať mimo tábora.“

Aké boli povinnosti uzdravených?

Opäť v knihe Levitikus (14, 1-3) čítame: A Pán hovoril Mojžišovi: „Toto je zákon o malomocných: V deň jeho očisťovania privedú ho ku kňazovi, ale kňaz vyjde (mu v ústrety) von z tábora. Keď kňaz pri prehliadke zistí, že sa malomocenstvo na malomocnom vyliečilo kňaz nariadi priniesť pre očisťovaného obetu.“

Takže malomocní mali ísť, a Pán Ježiš im to aj prikázal, ukázať sa kňazom!

Dnešné evanjelium i prvé čítanie hovorí uzdravení malomocného a následne o vďačnosti. Pán Ježiš poukazuje na to, čo všetci dobre poznáme - o nedostatku vďačnosti medzi ľuďmi. Skutočne, je to tak, odpovedáme v duchu. Nehovorí sa nadarmo, že nevďak svetom vládne.

Ježišova skúsenosť bola deväť ku jednej. Na deväť nevďačníkov pripadal jeden vďačný.
My väčšinou vieme povedať „ďakujem” za každú službičku, čo nám kto preukáže. Už v detstve nás to učili: „No, ako sa hovorí!”, volajú domáci na dieťa, ktorému teta priniesla čokoládu. Dieťa však nevidí tetu - hľadia len na tu čokoládu. A teenager povie „diki”.

V tom sme prečasto ako deti. Naše poďakovanie zostáva často len pri slove. Človeka nevidíme, nevnímame. A to nehovorím o vďačnosti dospelých deti voči zostarnutým rodičom! Vďačnosť by sa mala prejavovať postojom – skutkami.

Aká je opravdivá vďačnosť. Vďačnosť vidí za pomocou človeka, jeho dobrú vôľu, jeho životnú situáciu. Dar prijíma ako službu lásky a s láskou na ňu odpovedá.
Vďačnosť vidí, že skôr, než my niečo darujeme, boli sme my sami ďaleko viac obdarovaní Bohom i ľuďmi.

Dnešné Božie slovo nám pripomína, aké bohaté dary sme odmala dostávali a každý deň a každú hodinu dostávame. Uchráni nás to mrzutosti. Nik nie je v takej ťažkej situácii ako boli malomocní.

Z denníka kňaza:

Nemocniční pacienti čakajú na ošetrenie. Z jednej pani namrzenosť priam srší: „Už tu ležím potretie! Čo som komu urobila, že ma ten váš Boh takto trestá!”, dotiera na kňaza - spolupacienta. „Máte pravdu, máte pravdu”, pridávajú sa ďalší, najhlasnejšie zdatný päťdesiatnik. Kňaz sa tej najmladšej pýta koľký raz tu v nemocnici leží. – „Bola som tu týždeň, potom tri týždne - a teraz som tu zas už týždeň.” – „A koľko je vám rokov?”, pýta sa kňaz. – „Dvadsať šesť“.

 Kňaz vytiahne bloček papieru a tužku: „Tak si to spočítajme. Dvadsať šesť rokov života, to je 9.490 dní. Z tých 9.490 dní ste bola v nemocnici 42 dní. Nebolo by lepšie skôr Bohu ďakovať za tie tisíce dní v zdraví? A koľko tisíc dní ste už dostal darom vy”, kňaz ukazuje prstom na päťdesiatnika vedľa nej: „a koľko dní som dostal darom ja, sedemdesiatnik. Myslím, že všetci máme skôr za čo ďakovať, než si stážovať. Náš život bude tak pokojnejší, i to stonanie lepšie unesieme.”

Bratia a sestry, ďakovanie, to je jeden z dôležitých dôvodov, prečo sa tu schádzame. Máme tu chvíľu pokoja a času, aby sme sa rozpomenuli na všetky Božie dary, aby sme sa tu učili vďačnosti za prijaté dobrodenia.

Tento postoj vďačnosti je dôležitý predpoklad nedeľnej bohoslužby, ako i dobrého a spokojného života po celý týždeň.

A tak dnes prosme Pána Ježiša, aby sme patrili medzi tých, ktorí vidia dary, ktoré dostávajú, dokážu sa z nich i radovať a prejavujú vďačnosť aj iným.

Bože, pomôž nám byť vďačnými.

Turzovka, 9.10.2022

Pozrite tiež:

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1040-28-nedela-v-cezrocnom-obdobi-2

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/2324-28-nedela-v-cezrocnom-obdobi-19