Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Sk 2,1-11, 1Kor 12,3b-7.12-13, Jn 20,19-23

Vnímame silu života.

Napriek tomu, že chceme odstrániť trávu z chodníka, mravce, slimáky zo záhrady, nedarí sa to.

Boh dal na našej planéte život a udržuje ho. Na začiatku Biblie čítame: „Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami“ Gn 1,2). Starozákonný ľud nebol námorným národom a more bolo pre neho symbolom chaosu a skazy, ako aj tma. Duch Boží do tohto chaosu vniesol svetlo a poriadok. A to nielen na našej zemi. Kozmos znamená v gréčtine poriadok.

Možno povedať, že na tento svet dal aj dušu – teda život. Scholastická filozofia rozlišuje tri druhy duše: Duša vegetatívna, senzitívna a racionálna. Máme teda dušu v rastlinách, zvieratách a v človeku. Preto je tu sila života.

Človek sa svojou dušou najviac podobá Bohu, veď sme stvorení na obraz Boží. Biblia: „A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril“ (Gn.2, 27).

Lenže človek tento Boží obraz zahmlieval a zahmlieva. Keby len zahmlieval, priam ničí! Biblia zaznamenala pred potopou tento Boží výrok: „Môj duch neostane dlho v ľuďoch (pre ich poblúdenie), lebo sú len telo.“ (Gn 6, 3). Človek z vrcholu tvorstva upadá – jeho duša sa stáva „dušou senzitívnou“ – zvieracou. Stáva sa len telom a tak nasleduje očista potopou.

Človek, ak nechce otročiť veciam, potrebuje mať Božieho ducha. Priam symbolické je zvolanie faraóna, ktorému bratmi predaný syn patriarchu Jakuba, Jozef, vysvetli sny. „A faraón povedal svojim služobníkom: „Možno nájsť človeka, ako je tento, v ktorom je duch Boží?“ (Gn 41,38).

Vidno, že Boží duch neopúšťa človeka. V knihe Numeri (Nm 11) čítame ako ho priam výnimočne dáva svojmu ľudu a ceste z egyptského otroctva.

Boží duch potom osvecoval prorokov. Neberme ich len ako „prorokujúcich budúcnosť“, ale ako „sprítomňovateľov“ Božej vôle. Zdôrazňujem to preto, aby sme Ducha Svätého nevideli len v niečom výnimočnom. Duch Boží je totiž darcom všetkého života, darcom sveta a života na ňom.

V žalme po 1. čítaní sme počuli: Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký. Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! Zem je plná tvojho stvorenstva. Odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu. Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené a obnovuješ tvárnosť zeme.

Žalmista si už dávno, pred storočiami uvedomil, že Boží duch všetko tvorí, napĺňa a oživuje. O to skôr by sme si to uvedomujeme my.

Dnešná slávnosť nás teda spontánne vedie k vďake za stvorenie a tým aj k zodpovednosti za život na našej planéte.

Nás veriacich vedie ďalej. Uvedomujeme si, že otvorenosť pre Božieho ducha, nás vedie aj k zodpovednosti, aby človek nebol „len telom“, ako to bolo pred potopou sveta.

Pekne to vidíme na apoštoloch. Boli telesní. Hľadali seba, chceli byť prví, pri umučení pána zdupkali plní strachu. Jeden zaprel, ďalší dokonca zradil, plný zúfalstva sa obesil. Pôsobením Ducha Svätého však vyrástli v osobnosti – ako nám to popísalo prvé čítanie. Stali sa neohrozenými svedkami povolania k ničomu vyššiemu ako je telo a len tento život.

Uvedomujeme si, že iba v Duchu Svätom môžeme vyznávať „Ježiš je Pán“, uvedomujeme si, že každý z nás má dary, ktoré dáva „na všeobecný úžitok“, veď sme v „jednom Duchu pokrstení“, ako sme počuli v druhom čítaní od sv. Pavla.

Duch Svätý je však Duchom slobody. My často vybočujeme. Preto Pán Ježiš pri prvom stretnutí po zmŕtvychvstaní pozdravuje apoštolov a dáva im dar pokoja: Pokoj vám! A chce, aby tento pokoj do duše sprostredkovali aj nám. Necháva nám dar odpustenia slovami: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“

Duch Svätý je teda nielen Stvoriteľ sveta, darca života, ale aj darca ducha pre našu dušu, aby sme mali život Boží. Potom sme ozajstný „obraz Boží“.

Keď som bol v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej všimol som si vozičkárov – pánov v strednom veku, ktorí boli pri bufete a len popíjali pivo. Teraz je tam zakázané predávať pivo, lebo mnohých museli z ústavu vyhodiť. Stratili zmysel života. Boli tam niektorí z Rodiny nepoškvrnenej. Úžasní ľudia, vedeli sa vysporiadať s ťažkosťami – zraneniami, chorobou, že sú na vozíčku. Vedeli pomáhať iným.

Nebolo to bez Ducha Svätého. Nájdeme ho aj v tomto príbehu? Matke, onkologickej pacientke pre chemoterapiu vypadali takmer všetky vlasy. Zo solidarity sa dala ostrihať do holá celá rodina. Keď prišli k vnučke, ktorá mala krásne vlasy, bolo vidno slzy v jej očiach. Povedali jej, že ona sa nemusí dať ostrihať. Dala sa, aj keď to bolo pre ňu ťažké!

Duch Svätý je darca života, ale aj zjednocovateľom, darcom všetkého dobrého čo sa objaví na svete.

Žilina, 5.6.2022