Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Nm 6,22-27, Gal 4,4-7, Lk 2,16-21

Človek potrebuje zážitky.

Možno preto potrebuje zvláštne prežívať silvestrovskú noc a začať opäť niečo nové. Našu osobnosť totiž vytvárajú rozličné udalosti a zážitky. Prežili sme ich minulý rok a čakajú nás aj v tomto Novom roku 2022. Niektoré boli pre nás príjemné, iné boli ťažšie, niektoré priťažké. Ale zdá sa, že sme ich zvládli. Možno aj posilnení, lebo: Čo ťa nezabije, to ťa posilní, ako vakcína. Chceli by sme zvládnuť aj nový rok.

Čo si najviac pamätáte z uplynulého roka? Čo by ste chceli zabudnúť? Čo robiť, aby bol dobrý? Začíname ho oslavou Panny Márie Bohorodičky. Úplne prirodzene! Veď ona zvládla život tak, že si ju spomíname po 2000 rokoch. To znamená, že nám môže byť príkladom.

Tak ako nám, aj jej Boh doprial mnoho zážitkov, ktoré vplývali na jej život. Ako ich riešila, ako nám môže byť príkladom?

Evanjelium nám hovorí o pastieroch, ktorí vyrozprávali ľuďom všetko o Ježišovi, čo počuli od anjelov. Všetci ľudia sa čudovali, ale o postoji Márie sv. Lukáš napísal: “Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich”.

Podobne napísal, keď dvanásťročný Ježiš vysvetľoval jej a sv. Jozefovi, prečo zostal v chráme: A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci.

Čo si zachovávala Mária vo svojom srdci?

V prípade Márie to znamenalo, že všetko, čo o Ježišovi počula, ale aj všetko, čo jej povedal on sám, prijala do svojho srdca ako najvzácnejší poklad. To ju sprevádzalo, nad tým rozjímala a podľa toho konala. To prinášalo najväčší zmysel jej životu a s tým sa delila aj s inými ľuďmi. Nie v tom zmysle, že by každému o tom rozprávala, ale každý pri nej pocítil bohatstvo jej vnútorného života a postojov. Hĺbku svojich zážitkov dokázala spojiť aj s dejinami spásy, čo vyjadrila vo svojom Magnifikate u Alžbety. Bola si vedomá aj toho, že v budúcnosti príde deň, v ktorom sa pochopí všetko, čo sa zdalo v danej chvíli ešte nejasné. Ona bude potom pripravená, aby všetko, čo zachovávala vo svojom srdci, odovzdala rodiacej sa Cirkvi.

Čo chcel sv. Lukáš týmito vyjadreniami povedať nám? Čo si máme zachovávať v srdci?

Srdce v biblickom zmysle je centrum duchovného života človeka. V srdci sa spolu stretávajú duch, rozum, vôľa a pocity. Srdce vyjadruje pocity ľudskej duše, dobré i zlé. Vyjadruje celú osobnosť človeka. Jeho hĺbku, najintímnejšie priania a túžby. Je totožné s človekom. Je jeho svedomím. V ňom sa Boh dáva poznať človekovi a vzbudzuje vieru. V srdci človek o Bohu a jeho slovách uvažuje.

A je to potrebné zachovať si vo svojom srdci? Môžeme odpovedať kladne, lebo Panna Mária to robila a urobilo ju to veľkým. Nepremárnila život a nechceme to ani my!

Ako na to?

Milé dámy, čo robíte ak si chcete prefarbiť vlasy? Všímate si kolegyne, vidíte to na nich, porovnávate. Vy muži? Chcete si nechať bradu – všímate si kolegov, či im to sedí, či si necháte takú bradu, alebo radšej sa budete holiť.

Ak idete stavať dom, viac pozeráte domy, idete si kúpiť auto, sledujete motoristické relácie, všímate si auta, ceny...

Chcete si vylepšiť život, lepšie prežiť nový rok. Vieme, že Panne Márii, sv. Jozefovi, našim patrónom sa podaril život. Sledujeme ich, nalaďujeme sa tým na Boha.

Udalosti budeme brať ako dar od Boha, uvedomíme si, že nám ich, aj tie ťažké, posiela, alebo dopúšťa, Boh a budeme ich prežívať vo viere.

Aj v nastávajúcom roku sa nám bude Boh prihovárať svojim slovom a rozličnými udalosťami. Ak sa chceme podobať na Bohorodičku, mali by sme ich aj my zachovávať vo svojom srdci a premýšľať o nich. Náš postoj by mal byť taký, ako to vysvetlil Ježiš v Podobenstve o rozsievačovi. Božie slovo by v našom srdci malo zostať a priniesť úrodu. Môže to byť napríklad vtedy, keď sa nás dotknú slová kázne. Niekedy poviete, že máte pocit akoby kňaz kázal len o vás a len pre vás. A práve to je chvíľa, keď Božie slovo prichádza do nášho srdca a chce sa ho naplniť. Nie je to potom škoda, keď na to rýchlo zabudneme alebo prestaneme ďalej premýšľať? Inokedy sa nám Boh prihovára vo sviatosti zmierenia. Koľko ale vydržia naše predsavzatia? Môže sa nám prihovoriť aj pri čítaní Sv. Písma alebo pri modlitbe. Zužitkujme tieto slová vo svojom srdci. Nepremárnime ich!

Túžme sa chrániť v novom roku dvoch postojov.

Prvým je tvrdosť srdca, ktoré nechce počúvať Boha. Viete z minulosti, že to bola hrozná smrť, keď niekoho pochovali a on bol ešte živý. Nechceme sa aj my pochovávať zaživa. Robili by sme tak vtedy, keby sa naše srdce premenilo na kameň, do ktorého nemôže Boh nič zasadiť.

Druhým nebezpečným postojom je neochota premýšľať. Kto nepremýšľa, kto nehľadá, kto neanalyzuje čo mu chce povedať Boh aj cez udalosti života, ten sa môže stať duševne negramotným. Negramotní ľudia sa prejavujú napríklad tým, že nevedia čítať. Ich duševný obzor ostáva stále zamknutí na 12 zámkov a ničomu nerozumejú.

Vstupujme do Nového roku 2022 s nádejou a dôverou. Tešme sa na všetko, čo nám chce Boh v tomto roku dať a prosme ho, aby sme vedeli prijať a pochopiť zmysel jeho slov a udalostí. Budeme sa tak podobať na Matku Božiu, s ktorej pomocou a príkladom nový rok začíname.

Turzovka, Turkov, 1.1.2022