Iz 9,1-3,5-6, Tít 2, 11-14, Lk 2,1-14
Ľudstvo sa musí vyrovnávať s rôznymi pliagami ako sú vojny, mor, aktuálne pandémia.
Pred polstoročím bol ešte väčší problém AIDS. Veľmi bolestivé bolo, že niektoré deti trpeli pre infikovaných rodičov. V Poľsku jeden novinár a jeden mladý kňaz začal zbierať dary na zariadenie, kde chceli ubytovať deti choré na AIDS. Keď mali potrebný obnos, začali v dedinke LASKY neďaleko Varšavy stavať. Občania - katolíci kategoricky povedali „nie“! Stavitelia však pokračovali ďalej, ale raz v noci im dielo v obrovskej hodnote ktosi zničil. Kňaz bol z toho veľmi zronený. Hovoril: To neboli kresťania, vlastne ani ľudia.
V tomto príbehu vidíme, že niektorí „kresťania“ si neuvedomili, že nevinné deti nemôžu za hriechy rodičov a nemali ani základnú ľudskosť.
Dnešná noc nám pripomína, že Boh sa stal človekom, aby nás ľudí poľudštil svojou láskou. A badáme, aj keď nie všade, že Vianoce poľudšťujú naše vzťahy.
Nevieme presný dátum narodenia - evanjelium o tom mlčí. Terajší dátum je spojený s pohanským sviatkom Rimanov - sviatkom zrodenia „nepremožiteľného slnka“. Kresťania, žijúci v rímskej kultúre, do starých zvykov vložili nový obsah, keď 25. december - deň slnka, začali sláviť ako príchod, narodenie opravdivého „Slnka spravodlivosti“ - Ježiša Krista.
Buďme, bratia a sestry, na narodenie Pána veľkí svojou čistotou a úprimnou srdečnou láskou, lebo od chvíle jeho narodenia platí úžasná pravda: tam, kde sa ľudia milujú, On sám je medzi nimi a v nich. Boh sa stal človekom, aby človek poznal lásku. „Milujte sa navzájom !“ , hovoria jeho oči, plné čistej lásky. „Pomáhajte si navzájom ! - tak signalizujú jeho rúčky, ochotné konať všetko v prospech človeka.
„Zanechajte hnev !“, tak nás bude učiť dospelý Ježiš v otčenáši: Odpusť nám naše viny , ako i my odpúšťame svojím vinníkom. Betlehemský Ježiš nás učí spojiť sa v radostné bratstvo opravdivých kresťanov.
V Port Angeles na severozápade USA chlapec napísal takýto list Ježiškovi: „Milý Ježiško, prosím ťa, pomôž na Vianoce mame a tatkovi! Tatko už nepracuje, nemáme teraz veľa jedla. Mohol by si ma zobrať do neba? Mama a tata by mi už nič nemuseli kupovať. To by im urobilo radosť. Daj tatkovi prácu a nejaké jedlo! Bývam tak ako vlani. Budem na teba pokojne čakať. Nebudem spať.“ Thad. Neoznámkovaný list vhodil do poštovej schránky pri budove okresného súdu, odkiaľ sa dostal do rúk šerifa. Policajný úrad začali bombardovať telefonátmi ľudia, ktorí by Thadovi radi pomohli. Ani napriek intenzívnemu pátraniu sa nepodarilo nájsť chlapca, nevedeli kam majú pomoc adresovať.
Hľa, kam až môže dôjsť úprimný vzťah k Ježišovi? Z lásky k rodičom si žiadal smrť, len aby s im nerobil problémy.
Uvedomujeme si, ako by mohlo živé vedomie, že Boh sa stal človekom, oblažiť náš život? Osobný, rodinný, príbuzenský, susedský, spoločenský a občiansky? Otvorme si srdcia pre vnútorné spojenie s Pánom, aby sme neboli ako tí ľudia - neľudia, ktorí nechceli pochopiť, že deti choré na AIDS sú tiež naši bratia a sestry. Buďme ľuďmi, ktorí by chceli pomôcť malému Thadovi, lebo Vianoce nie sú len výročný sviatok, ale udalosť, ktorá sa obnovuje v takej miere, v akej sa obnovuje v našom vnútri láska, ktorá vždy svitá a žiari v narodení Ježiša - Slnka.
Dlhá, 24.12.2021