Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

1 Král 19,4-8, Ef 4,30-5,2, Jn 6,41-51

Počas Druhej svetovej vojny veľa mladých obyvateľov francúzskej časti Kanady odchádzalo do Francúzka, vlasti praotcov.

Prichádzali tam preto, aby pomohli vojnou trpiacej otčine. Veľa z nich položilo za oslobodenie Francúzka život.

Po vojne jeden z francúzskych biskupov navštívil Kanadu, aby vykonal pastiersku vizitáciu medzi rodákmi. Keď sa už mal vrátiť naspäť do Francúzka, zhromaždili sa okolo neho matky, ženy a dcéry padlých hrdinov a lúčili sa s nim s takouto prosbou:

 “Otec biskup, vraciaš sa do našej milovanej vlasti. Navštív hroby našich synov, manželov a otcov. Dali sme ich Francúzku a nemôžeme aby sa ich tela vrátili do Kanady, lebo na hroboch našich vojakov vyrástli dnes lány pšenice. Prikáž, aby zozbierali zrná pšenice a poslali nám ju tu, do Kanady. My zrná pomelieme na múku a upečieme z nej hostie. Tie potom pošleme do všetkých našich kostoloch, aby sa na ich oltároch spojila nekrvavá obeta Krista s obetou nás za našich synov”.

Už druhú nedeľu a ešte budeme aj ďalšie dve, čítame Jánovo evanjelium z jeho slávnej šiestej hlavy, kde Ježiš neustále opakuje, že je chlebom života, ktorý zostúpil z neba a že tým chlebom je jeho telo, ktoré obetuje za náš život a za život sveta.   

Preto, keď Ježiš pri Poslednej večeri premenil chlieb a víno na svoje telo a krv a povedal: “Toto robte na moju pamiatku”, kresťania pod vedením apoštolov a neskoršie biskupov a kňazov, tento príkaz plnia pri každej sv. omši. A každá sv. omša sa obetuje aj za všetkých zosnulých.

K tomu kardinál J. Ch. Korec hovorí, že keby na nejakého zosnulého všetci zabudli, Cirkev na neho nezabudne nikdy. Vždy si bude na neho spomínať pri každej sv. omši.

Táto spomienka nasleduje hneď po premenení. Takto výrazne nadväzuje na obetu kríža i na ovocie kríža, ktoré sú zosnulým odovzdávané. Pokiaľ je sv. omša obetovaná aj za konkrétneho zosnulého, kňaz povie jeho meno a prosí, aby zosnulý, ktorý sa v krste stal podobným Kristovi, mal účasť aj na jeho zmŕtvychvstaní.

Potom sa modlíme za všetkých veriacich, ktorí v Božej milosti odišli z tohto sveta a prosíme, aby uvideli svetlo Božej tváre. Prosíme za nich, aby sa dostali do sféry Boha, do sféry prežiarenej láskou Boha, do Božieho kráľovstva. Želáme im, aby mali účasť na svetle, na radosti a pokoji Boha. Pritom veríme, že aj oni nám budú pomáhať, aby sme raz prišli do božej krajiny svetla.

Obetovanie sv. omše za našich zosnulých má na Slovensku veľkú tradíciu. Vidieť z toho, že veríme v pomoc sv. omše pre našich zosnulých. Práve to slovo “veríme” je dôležité, aby sme sa vyhli tradičnosti a zvykovosti. Rodina to dokazuje aj tým, že jej členovia pristúpia k sviatosti zmierenia, k sv. spovedi. Niekedy práve zádušné sv. omše sa môžu stať pre niekoho dôvodom zmeniť svoj život. Zmyslom sv. omše nie je spomenutie mena zosnulého, ako si často niektorí myslia, ale milosti, ktoré zosnulý a my s ním dostávame. Žiaľ, niekedy je to len táto jedna sv. omša v roku, na ktorej sa mnohí zúčastnia. Je to síce sympatické, ale nebezpečné v tom, že pre niekoho majú len tie sv. omše zmysel, na ktoré on obetuje. Iné ho nezaujímajú. My pritom môžeme každú sv. omšu obetovať na naše úmysly, teda aj za zosnulých, bez toho, že by sme museli dávať kňazovi finančný obetný dar.

Ježišovu nekrvavú obetu sv. omše môžeme spojiť aj s našimi obetami. V duchu na oltár prinášame naše bolesti, trápenia a starosti. Chceme aj prostredníctvom nich pomôcť našim zosnulým. Niekedy to môžu byť aj trápenia, ktoré sme s nimi prežili počas spoločného života. Napokon prosme ešte o jedno. Aby sme ani my, ani naši príbuzní nezomierali bez sviatosti pomazania chorých. Často prosme o túto milosť pre nás a pre nich. Je to najkrajšie ukončenie života, keď ho človek končí v spojení s eucharistickým Kristom.

Kanadské ženy netúžili po telách svojich príbuzných, ale túžili, aby sa zrnká pšenice, ktoré vyrástli na ich hroboch, premenili na chlieb a pri sv. omši na Ježišovo Telo, ktoré sa za nich bude obetovať. S takouto vierou aj my prežívajme každú sv. omšu, ktorú obetujeme za našich zosnulých.

Prevzatý príhovor

Pozrite tiež:

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/423-19-nedela-v-cezrocnom-obdobi

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1821-19-nedela-v-cezrocnom-obdobi-2018