Dt 7, 6-11, 1 Jn 4, 7-16, Mt 11, 25-30

Na farskej stránke máme obrázok ako z domčeka urobeného z dosák ide, skôr sa brodí, muž so ženou.

Žena je vo vode takmer po krk, muž po lakte a drží nad hladinou vody obraz Božského Srdca Ježišovho. Dopísal som k nemu: Hodnoty si chráňme.

Úcta k Božskému srdcu Ježišovmu bola v našom prostredí pokladom pre rodiny a tento duchovný poklad im sprítomňoval obraz, alebo socha.

Prečo by mala byť aj teraz? Nehovorme „aj teraz“, ale „práve teraz“. Áno, v dnešnej dobe by to mala byť prioritou, lebo Ježišovo Srdce je symbolom obetavej lásky. A v rodinách je taká potrebná.

Vráťme sa k úvodnému obrazu. A niekomu topí dom a musí ho opustiť, môže sa rúhať Bohu, prečo ho neochránil. Alebo môže opustiť dom s Ježišom s nádejou, že ho bude ochraňovať v ťažkostiach ktoré prídu. Záleží od vzťahu k Bohu.

Dokreslí nám to myšlienka z prvého čítania: Ja som Efraima učil chodiť; bral som ich na svoje ramená, ale oni nepochopili, že mám o nich starosť.

Pochopili sme nasledujúce? Povrazmi láskavosti som ich priťahoval, lanami lásky; bol som im ako ten, čo dvíha dieťa k svojmu lícu, skláňal som sa k nemu a kŕmil som ho. Čo z toho platí o nás? Viem, je ťažko pochopiť, že aj v ťažkostiach je s nami láska Ježišovho srdca. Pochopila to rodina z úvodného príbehu.

Otestujme sa: Čo by sme vyniesli ako prvé, keby nám topilo dom? Viem, že nejde tak o zhmotnené symboly, ale o duchovno.

Alebo opýtajme sa aj takto: Čo z domu odnášam a čo do neho prinášam?

Turzovka, 11.6.2021