Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Uvedenie do bohoslužby:

Človek je od nepamäti medzi dvoma mlynskými kameňmi. Na jednej strane sa chce robiť a často robí lepším ako je, na druhej strane, ak nad sebou úprimne uvažuje, vidí svoje nedostatky a potrebuje sa ich zbaviť. V Starom zákone mu v tom pomáhali obete baránkov. Ján Krstiteľ poukáže na Ježiša, že on je tou opravdivou obetou za naše hriechy.

Uvedenie do čítaní:

  1. čítanie, Iz 49,3.5-6

Opäť nám zaznie pár riadkov od proroka Izaiáša. V dnešnú nedeľu to bude z druhej časti (Deutero-Izaiáš 40,1 – 55,13), tohto obsiahleho spisu s názvom - Pomazaný Pánov a Pánov služobník; hovorí o návrate z babylonského zajatia Táto časť sa delí na: Izrael v babylonskom zajatí (40,1 – 44,23), Kýros osloboditeľ (44,24 – 48,22), Návrat Izraela do Jeruzalema (49,1 – 55,13). Z tejto poslednej časti máme dnešný úryvok. Je to druhá pieseň o Pánovom služobníkovi.

----------

Pán mi povedal: „Ty si môj služobník, Izrael, na tebe ukážem svoju slávu.“

„Izrael“ – toto slovo sa pokladá za vsuvku, na základe 44,21. Vidíme, že ďalšie verše rozlišujú medzi postavou služobníka – niekedy je Izraelom a niekedy jeho Pánom a Spasiteľom (viď poznámky z minulej nedele).

A teraz hovorí Pán, ten, čo si ma utváral za služobníka už v matkinom lone, aby som priviedol k nemu Jakuba a Izraela okolo neho zhromaždil;

Pekné vyjadrenie o tom, že Boh na nás myslel ešte predtým, ako sme sa počali a je darcom nášho života.

tak som bol poctený v očiach Pána a môj Boh sa mi stal silou.

Je skvele ak si uvedomujeme, že dar života je pre nás pocta od Stvoriteľa. Potom bude samozrejme našou silou, motiváciou do života.

Povedal: „To je málo, že si môj služobník, aby si obnovil Jakubove kmene a naspäť priviedol zvyšok Izraela.

Prorok si je vedomý, že Boh má s nim veľké plány a že mu pomôže.

Urobím ťa svetlom národov, aby moja spása siahala až do končín zeme.“

Opäť univerzalizmus spásy.

 

  1. čítanie, 1 Kor 1,1-3

Teraz si budeme čítať začiatok jedného listu svätého Pavla. Je to láskyplný pozdrav i nám, nášmu spoločenstvu.

O tomto liste sme si už hovorili. Pripomeňme si dnes okolnosti a cieľ listu:

 Prvý list Korinťanom Pavol napísal na svojej tretej misijnej ceste pri konci svojho trojročného pôsobenia v Efeze (porov. 1 Kor 16,5-9Sk 19), pravdepodobne na jar okolo Veľkej noci r. 56 po Kr. Napísanie listu podnietili jednak znepokojivé správy, ktoré Pavlovi priniesli nielen ľudia „z domu Chloe“ (porov. 1,11), ale aj Stefanas, Fortunát a Achaikos (porov. 16,17 n.), ktorí ho prišli navštíviť, a jednak list, ktorým sa Korinťania obrátili na Pavla a žiadali v ňom odpoveď na konkrétne otázky, ktoré sa vyskytli v ich cirkevnom spoločenstve (porov. 7,1; 8,1; 12,1; 16,1).

Podľa spomenutých informácií sa v korintskom spoločenstve vytvorili antagonistické skupiny (porov. 1,11 n.) s tendenciou pestovať kult osobnosti (porov. 3,5 – 4,21) a ohrozovali jednotu Kristovho tajomného tela (porov. 1,10-17). Vyskytli sa aj iné neporiadky: pohoršlivý prípad nemravnosti (porov. 5,1-13), kresťania sa súdili pred pohanskými súdmi (porov. 6,1-11) a neprístojnosti a roztržky na liturgických zhromaždeniach (porov. 11,2-16.18).

Korinťania žiadali od Pavla odpoveď na otázky, ktoré sa týkali manželstva a panenstva (porov. 7,1-16.25-40), mäsa obetovaného modlám (porov. 8,1-13; 10,27-33), hodnotenia mimoriadnych darov Ducha Svätého (porov. hl. 12-14); žiadali tiež, aby sa Apollo vrátil do Korintu (porov. 16,12). V liste pravdepodobne žiadali Pavla aj o vysvetlenie vo veci styku s pohanmi (porov. 5,9-11), sexuálnej slobody (porov. 6,12-20) a vzkriesenia mŕtvych (porov. hl. 15).

List teda rieši konkrétne otázky, ktoré sa vynorili v živote korintskej kresťanskej obce. Preto má ráz príležitostného spisu. Nerozvíja súvislý myšlienkový celok podľa kompozičného rozvrhu, ale postupne preberá jednotlivé konkrétne problémy.

--------------

 Pavol, z Božej vôle povolaný za apoštola Krista Ježiša, a brat Sostenes Božej cirkvi v Korinte,

Pavol asi diktoval list Sostenovi – možno je to ten predstavený synagógy, ktorého na druhej apoštolskej ceste v Korinte zbili Pavlovi stúpenci, keď zažaloval Pavla. (Sk 18,17). To by však znamenalo, že Sostenes sa obrátil.

 

  1. evanjelium, Jn 1,29-34

Neustály rast

Vo štvrtkovej relácii Zlaté časy bol hosťom E. Vacvalovej herec František Kovár. Moderátorka pochválila jeho zamatový hlas. Herec poznamenal: Áno, Boží dar (ak som to dobre zachytil). Vieme, že aj keď je to dar, treba „na ňom pracovať“. Zovšeobecníme si to; keby herec, spevák necvičil, nechránil si hlas, nebol by obdivovaný.

Tak je to vo všetkých oblastiach. Boh nám dáva dary a je na nás, ako ich rozvíjame, ako s nimi narábame. V dnešnom evanjeliu sme opäť počuli o Jánovi Krstiteľovi. Už pri narodení jeho otec Zachariáš o ňom prorokoval: A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou pána, pripravíš mu cestu a poučíš jeho ľud o spáse... (Lk 1,76-7).

Nevieme si predstaviť to množstvo pôstov, modlitieb a uvažovaní, ktoré absolvoval Ján Krstiteľ než vystúpil pred Izrael a ohlasoval im pokánie a krstil. Až v tridsiatke ohlásil to čo predpovedali proroci a a očakávali celé generácie: Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta.

Tento veľký Ján Krstiteľ však musel ešte veľa prekonať a dozrieť. Aj v dnešnom texte to naznačuje: Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím vodou, aby sa on stal známym Izraelu. Aj keď v tej chvíli spoznal Ježiša ako Mesiáša, predsa ešte musí dozrieť.

Jánovo poznanie môže pomôcť i nám tu, aby sa Ježiš stal známym aj nám. V mnohom sa nám môže stať Ježiš aj nám známejší s bližší, ak dekódujeme dnešný text.

V dnešnom evanjeliu sa mieša dej s obrazmi Starého zákona. Je v ňom veľa poukazov na známe texty Starého zákona, ktoré poukazujú na Ježiša; V týchto niekoľkých veršoch (Jn 1,29-34) sú nasledujúce výrazy s veľkou symbolikou a váhou:

  1.  Baránok Boží;
  2.  sníma hriech sveta;
  3.  ktorý je predo mnou
  4.  zostup Ducha ako holubice;
  5.  toto je Syn Boží.
  1. Baránok Boží

Tento titul vyvolal spomienku na exodus ľudu Starého zákona z Egypta. (Ex 12,13-14). V noci prvej Veľkej noci predstavovala krv Veľkonočného baránka, ktorou boli pomazané dvere domov, znamenie oslobodenia ľudí. Pre prvých kresťanov je Ježiš novým veľkonočným baránkom, ktorý oslobodzuje svoj ľud (1 Kor 5,7; 1 Pt 1,19; Sk 5,6,9). Tiež nám to pripomína obrad starozákonného ľudu, ktorý sa očisťoval v Deň zmierenia (Lv 16)

  • 2. sníma hriech sveta

Vyvoláva spomienku na peknú časť Jeremiášovho proroctva: Už sa viac nebudú musieť navzájom poučovať: „Poznajte Pána“, pretože ma všetci poznajú od najmenšieho po najväčších. Lebo im odpustím vinu a na ich hriech si viac nespomeniem. (Jer 31,34).

     3. ktorý je predo mnou, lebo bol prv ako ja.

Pripomína niekoľko textov kníh o múdrosti, v ktorých hovorí o Božej múdrosti, ktorá existovala pred všetkými ostatnými stvoreniami a ktorá bola pri Bohu ako tvorca diel pri tvorbe vesmíru a ktorá nakoniec prebývala uprostred Božieho ľudu (Sir 8,22-31; Ek 24,1-11).

     4.Videl som Ducha, zostupoval z neba

Pripomína stvorenie pri ktorom sa hovorí, že „Boží duch sa vznášal nad vodami“ (Gn 1,2). Ten Duch sa vznáša nad vodami Jordána a naznačuje koniec potopy hriechu. A tak sme sa dostali i k Noemovej holubici.

      5. Syn Boží:

Je to titul, ktorý zhŕňa všetky ostatné tituly. Najlepší komentár k tomuto titulu je vysvetlenie samotného Ježiša: Židia mu odpovedali: "Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom." Ježiš im vravel: "A nie je napísané vo vašom zákone: 'Ja som povedal: Ste bohmi?'

Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo - a Písmo nemožno zrušiť! -, prečo vy hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: 'Rúhaš sa' za to, že som povedal: Som Boží Syn?! Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi. Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!" Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk. (Jn 10,33-39)

Čo to pre nás znamená?

Nepatríme do nejakého spoločenstva (sekty), ktoré vzniklo v nejakom čase na základe nejakého učiteľa, ktorý prišiel založiť cirkev. Patríme do Cirkvi – spoločenstva, ktoré bolo Bohom cez prorokov formované a Duchom Svätým vedené ako Starozákonný ľud a vytvoril sa Novozákonný ľud – Cirkev. Preto poznávame Starý zákon, ktorý pripravoval ľud na prijatie Ježiša. My máme tu česť, patriť k jeho ľudu.

Videli sme, že aj veľký Ján Krstiteľ musel dozrievať. Aj po dnešnej udalosti popísanej priamym účastníkom Jánom evanjelistom, ktorý bol žiakom Jána Krstiteľa, musel rásť. Vieme, že vo väzení posiela Ján Krstiteľ svojich učeníkov za Ježišom s otázkou: Si to ty, alebo máme iného čakať.

A čo my?! Nepotrebujeme sa vzdelávať vo viere, dozrievať v poznaní a plnení vôle Božej? Pápež Pius XII. povedal: Najväčším nepriateľom Cirkvi sú nevzdelaní kresťania“.

Áno, dostali sme veľa darov. Máme ich chrániť a rozvíjať. Máme rasť v poznaní viery, ale aj v nasledovaní Ježiša. Ak nie, môžeme premrhať život. Tak ako to popisuje Bruno Ferrero v úvahe: Očakávaný dar.

Mladý muž sa pripravoval na svoje promócie na vysokej škole. Zbožňoval nádherné športové auto a keďže vedel, že jeho otec je bohatý a môže si ho dovoliť, oznámil mu, že to auto je všetko, čo by si k promóciám želal.

Keď sa blížil deň D, mladý muž sa už nevedel dočkať, ako sa bude radovať, keď mu jeho otec toto vytúžené auto daruje. Ráno, v deň svojej promócie, si ho otec zavolal do svojej pracovne. Povedal mu, ako veľmi je hrdý, že má tak skvelého syna a povedal mu, ako veľmi ho miluje. Daroval svojmu synovi krásne zabalený darček.

Zvedavo, ale zároveň znepokojivo, otvoril mladý muž darovanú krabicu a našiel v nej krásnu Bibliu v koženej väzbe so zlatým písmom. Nahnevane sa rozkričal na svojho otca: „So všetkými tými peniazmi, čo máš mi dáš Bibliu???" Pohoršene hodil Bibliu na otcov stôl v pracovni a odišiel z domu. Prešli mnohé roky a z mladého muža sa stal veľmi úspešný podnikateľ. Mal krásny dom i skvelú rodinu, ale uvedomoval si, že jeho otec je už veľmi starý a myslel na to, že by ho konečne mal ísť navštíviť. Nevidel ho celé roky od svojej promócie. Skôr, ako si však stihol svoju cestu naplánovať, dostal list. Bolo v ňom, že jeho otec zomrel a odkázal celý svoj majetok svojmu synovi. Keď prišiel do otcovho domu, smútok a výčitky zaplnili jeho srdce.

Začal si na stole prezerať otcove dôležité papiere a v tom zbadal stále novú Bibliu presne na mieste, kde ju nechal pred rokmi. So slzami v očiach ju otvoril a začal v nej listovať. Ako ju tak čítal, zrazu z obálky prilepenej na poslednej strane Biblie vypadli kľúče od auta. Mali visačku so značkou presne toho športového auta, po ktorom tak veľmi túžil. Na visačke kľúčov bol dátum jeho promócií so slovami: KOMPLETNE ZAPLATENÉ.

V živote pričasto zahadzujeme dobré priateľstvá, partnerstvá, manželstvá, príležitosti či iné možné zážitky, pretože neprichádzajú presne v takej forme, akú sme si predstavovali, a pritom sa v nich skrýva presne to, po čom sme túžili.

Aby sme nepremrhali život, Veľký Boží dar, preto pre osobnú reflexiu a osobný rast:

- Ježiš sa úplne ponúkol celému ľudstvu a čo môžem ja ponúknuť, aby som pomohol svojmu blížnemu?

- Prijali sme aj Ducha Svätého; som si vedomý toho, že som chrámom Ducha?

Turzovka, 19.1.2020