Berúc do ohľadu, že 25. decembra je sviatok narodenia Krista, deväť mesiacov predtým slávime sviatok, keď «Anjel Pána zvestoval Panne Márii a ona počala z Ducha Svätého», čiže vtelenie Syna Božieho.Už svätý Augustín v 5. storočí dosvedčuje slávenie tohto sviatku. Od 7. storočia sa slávi aj v západnej Cirkvi.
V DVOJICI
Dnes máme si kľaknúť, pred seba zobrať jasličky, kríž v pozadí hľadieť na najsvätejšiu ženu sveta — na Nepoškvrnenú a súčasne Sedembolestnú Matku Ježiša Krista. Takto dnes treba adorovať — klaňať sa poníženému Slovu Božiemu, ktoré vstupuje do najkrajšej monštrancie vesmíru, do lona Nepoškvrnenej Panny z Nazareta, menom Mária! Nazerajme...
Dávno, pradávno, keď Pôvodca všetkého, večný Boh, stvoril svet a stvorenstvo, mal plán všetko oblažiť svojou blaženosťou.
Boh je Láska! Tak píše svätý Ján apoštol. Láska nevie byť sama, lebo by prestala byť láskou. Pravá láska sa živí rozdávaním, uvoľňovaním; dnes po vykúpení to voláme obetou!
Večne blažený Boh chcel sa o blaženosť podeliť so stvorenstvom. Prvé jeho stvorenia — anjeli — to nepochopili. Vzopreli sa pred plánom Božím. Čo nasledovalo, vieme.
Tu si treba uvedomiť i to, že milujúci, ale i spravodlivý Boh nič tak netrestá ako hriech proti láske, ktorý sa rodí z pýchy. Anjel padol, a tým sa zmenil na satana.
Na scénu prišiel človek. Bol krásny, bol svätý, ako všetko, čo vyšlo z rúk Stvoriteľa. Anjel-satan mu závidel. Pokračoval v diele skazy — zviedol človeka! Pri hriechu ľudí sú už traja: Satan, Eva, Adam. Ba «pri hriechu človeka zaplakala celá príroda, že všetko je už stratené!» (Milton).
Boh je Láska! Večná Láska našla inú cestu, ako sa uvoľniť po páde človeka. Niektorí teológovia sa klonia k názoru, že Boh by sa bol vtelil aj keby človek nebol zhrešil, ale v inej forme, totiž bez utrpenia. Teraz po hriechu, ktorý vznikol z pýchy — najväčšej nelásky — Boh našiel cestu neuveriteľnej lásky — dramatickú cestu pokory a utrpenia.
Keď jednou rukou vyháňa človeka z Edenu, z raja, druhou mu utiera slzy prísľubom nádeje. Adamovi a Eve sľubuje Vykupiteľa, zvestuje im vykúpenie. Písmo už v Knihe Genezis, hovorí o Nepoškvrnenej, keď vymeriava trest hadovi-satanovi: «Nepriateľstvo položím medzi teba a Ženu, medzi tvoje a jej semeno; ono (jej semeno) ti rozšliape hlavu... »
Svätý Lukáš po tisícoch rokoch vyplnenie tohto prisľúbenia opisuje vo forme dialógu.
Iný anjel, menom Gabriel, vyhľadá v čase nielen vyvolenú, ale aj «predurčenú» svätú Pannu z Nazareta, Máriu! Boh sa o nej už v raji zmieňoval, vedel o nej presne. Preto ju anjel velebne pozdraví pozdravom samého Boha: «Zdravas, Milostiplná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami!»
Najkrajšie zvestovanie sveta odzneje nie z tribúny, ale v jej skromnej izbičke — v Nazarete.
Prvé posolstvo spásy: «Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha! Hľa, počneš v živote a porodíš Syna a nazveš ho menom Ježiš! On bude veľký a Synom Najvyššieho sa volať bude. Pán, Boh mu odovzdá trón jeho otca Dávida. A kraľovať bude nad rodom Jakubovým naveky a jeho kráľovstvu nebude konca. Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni, a preto aj to Sväté, čo sa z teba narodí, Synom Božím sa bude volať.»
Svätá Panna odpovie najkrajšou oddanosťou, najväčšou poslušnosťou ako na zmier za odvrátenie a vzdor prarodičov: «Hľa, služobnica Pánova! Nech sa mi stane podľa tvojho slova.»
Anjel odišiel. Slovo Božie vniklo ako Život do života Panny. V najhlbšom tichu a ponížene začalo «duetto» života Matky a života Božieho Syna.
Na javisku sveta, v dejinách spásy, tri páry, tri dvojice — ako naznačuje Otec Kubeš SJ. — zohrali najdramatickejšiu scénu:
Dvaja anjeli: Anjel-Satan zvestoval hriech.
Anjel-Gabriel zvestoval spásu.
Dve ženy: Eva, ktorá pritiahla kliatbu. Nepoškvrnená Mária, ktorá priniesla svetu vykupiteľa.
Dvaja mužovia: Adam spečatil ženin pád. Podvolil sa zvodu. Ježiš Kristus spečatil vykúpenie. Podvolil sa smrti na vykupiteľskom dreve kríža.
V Starom zákone sa ako ťažké jarmo vlečú dejinami ľudstva satan a hriech prarodičov.
Novom zákone Ježiš a Nepoškvrnená vyslobodzujú duše a prenášajú do Kráľovstva pokoja, lásky a radostnej nádeje: Sme vykúpení! «Naša vlasť je v nebesiach!» Tak volá apoštol národov.
Preto dnes slávime dvojaký sviatok:
- Sviatok Pána, ktorý prvotinami obety — Vtelenia, začína oslobodzujúci proces našej spásy: «A Slovo telom na stalo a prebývalo medzi nami!» Kľačme... nazerajme... milujme...!
- Sviatok Nepoškvrnenej, ktorá pošliapala hlavu hada-satana; čistotou Pána počala — podľa svätého Bernarda — a pokorou ho pritiahla. Vykúpenie podporila svojím veľkolepým «Nech sa mi stane podľa tvojho slova! Som služobnica Pánova.»
Dva dary sa nám patrí dnes odovzdať:
- Ježišovi — maximum pokory! Niečo, v čom sa úprimne uponížim. Tak sa vtelím do obety, že zaniknem v druhom «Ja», ktorým je Ježiš-Syn Máriin.
- Panenskej Matke — maximum poslušnosti! S čím dávno otáľam, to ešte dnes «spálim» ako živú, zmiernu, svätú, odprosujúcu obetu v pokornom: «Staň sa mi podľa tvojho slova!»
KVET
Do vázy Nepoškvrnenej vložím dnes pokoru a poslušnosť
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými