Minule:

Modlitby veriacich sú veľkým darom II. vatikánskeho koncilu.

Na obetovanie ak kňaz sa modli nahlas, ľud odpovedá: Požehnaný Boh naveky!

Eucharistická modlitba

Eucharistická modlitba sa začína slávnostnou modlitbou (prefáciou). Na jej začiatku je dialóg medzi kňazom a ľudom. Kňaz rozopne ruky a povie: Pán s vami. Ľud odpovie: I s duchom tvojím.

Kňaz pozdvihne ruky a pokračuje: Hore srdcia. Ľud: Máme ich u Pána.

Kňaz s rozopätými rukami dodá: Vzdávajme vďaky Pánovi, nášmu Bohu (tu je zmena – slovosled je „slovenský“). Ľud: Je to dôstojné a správne.

V úvodnom dialógu sa teda navrhuje úprava slovosledu v tretej kňazovej výzve: „Vzdávajme vďaky Pánovi, nášmu Bohu“. V poslednej odpovedi ľudu je trochu problém s prekladom latinského „iustum“. Doteraz sa prekladalo ako „správne“. Nie je to najvýstižnejší termín. V kontexte začiatku prefácie by bolo vhodnejšie preložiť „iustum“ ako „spravodlivé“ a „equum“ ako „správne“. Český preklad napr. „iustum“ prekladá ako „spravedlivé“. Zdá sa, že zmena v tomto prípade nie je podľa odborníkov nutná (podľa zásady čim menej meniť texty prednášané ľudom).

Kňaz spieva alebo recituje s rozopätými rukami prefáciu čiže pieseň vďaky. Na konci prefácie kňaz zloží ruky a zakončí ju spolu s veriacimi, spievajúc alebo nahlas recitujúc: Svätý, svätý, svätý Pán Boh všetkých svetov. Plné sú nebesia i zem tvojej slávy. Hosanna na výsostiach! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. Hosanna na výsostiach! Minulé som hovoril, že tu asi nedôjde k zmene. Dôvody som vysvetli.

V texte prefácií, ktoré recituje, alebo spieva kňaz je viac  úprav, ale keďže týchto prefácií je veľké množstvo, bolo by zdĺhavé ich popísať a vysvetľovať.

Potom nasledujú eucharistické modlitby. V nich sa navrhujú nejaké jazykové úpravy. Určite si však všimneme zmeny v slovách premenenia. Tie by mali znieť: Vezmite a jedzte z neho všetci, lebo toto je moje telo, ktoré bude vydané za vás.

V konsekračných slovách sa v slovenčine pridáva vyjadrenie latinského „enim“, ktoré nie je v tomto prípade bezvýznamnou hovorovou vsuvkou. „Enim“ premosťuje dve vety. „Toto je moje telo“ nie je obyčajná oznamovacia veta. Ona závisí od predchádzajúcej vety, dáva jej zmysel a odôvodňuje ju: vezmite a jedzte, lebo toto je moje telo. Inštrukcia Liturgiam authenticam nalieha, aby v preklade sviatostných formúl boli všetky latinské slová presne vyjadrené v modernom jazyku. Podobne je to je aj v anglickom, španielskom, či poľskom preklade.

Nad kalichom s vínom kňaz hovorí slova: Vezmite a pite z neho všetci, lebo toto je kalich mojej krvi. Je to krv novej a večnej zmluvy, ktorá bude vyliata za vás i za mnohých na odpustenie hriechov. Toto robte na moju pamiatku.

Vidíme, že tu by mala byť veľká zmena. „Novi et aeterni testamenti“ bolo doteraz v slovenčine vyjadrené samostatnou vetou v závere: „Je to krv novej a večnej zmluvy“. Poradie myšlienok sa však má zhodovať s latinským znením, preto sa preklad prispôsobuje originálu v zmysle požiadaviek inštrukcie Liturgiam authenticam. „effundetur“ je futúrum, ale doteraz sa prekladá prítomným časom.

Dôležitá zmena je v preklade latinského „pro multis“. Podľa nariadení Apoštolskej stolice sa musí prekladať doslovne „za mnohých“.

Nabudúce:

Obrad prijímania