Pokračujeme v úvahách o sv. omši (24.)

Minule

Odpoveď na Boží príhovor:

Čo sa obetuje pri sv. omši

Rituál obetnej hostiny

Stôl – oltár

Dary človeka

Dnes:

Úloha kňaza

Reprezentovanie Boha

Chvály a vďaka

SPIEVAME HYMNUS VĎAKYVZDÁVANIA

Úloha kňaza pri obetovaní

Keď kňaz, dvíha dary chleba a vína, aby ich obetoval Otcovi, vystupuje v mene ľudí. O chvíľu má vystúpiť v mene Boha.

Umývanie rúk

Po obetovaní darov nasleduje umývanie rúk. Pravdepodobne malo praktický charakter. Kňaz sa už bude dotýkať iba posvätných veci, preto si umýva ruky. Verejné umytie rúk je aj poukázaním na potrebu čistoty nášho srdca. Hovorí: „Pane, zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu“. Účastníci svätej Omše sa vtedy majú modliť za kňaza, ktorého im dáva Boh. Sám kňaz prosí Boha o očistenie a potom prosí účastníkov Hostiny o modlitbu za neho: „Modlite sa, bratia a sestry, aby sa moja i vaša obeta, zaľúbila Bohu, Otcu všemohúcemu“. Na čo účastníci odpovedajú: „Nech Pán príjme obetu z tvojich rúk...“.

Táto príprava kňaza je dôležitá z toho dôvodu, že o niekoľko minút ho Boh použije, keď sa sprítomní Večeradlo.

Keď pri obetovaní kňaz stojí pred Bohom, vystupuje v mene ľudí, teraz vystúpi v mene Boha. Toto je jeho výnimočná úloha. Preto kňaz musí byť vybraný Bohom a nestačí, aby bol vybraný ľuďmi. Keby nás ľudia vyberali, mohli by sme ich reprezentovať pred Bohom, ale v žiadnom prípade by sme nemohli reprezentovať Boha pred nimi.

Kňaz vybraný Bohom

Často ľudia zavrhujú kňaza pre jeho starobu, neschopnosť, niekedy pre ľudské slabosti, a čo je bolestné pre jeho hriech. Nechcú, aby ich reprezentoval taký skompromitovaný človek. Zatiaľ, čo Boh často súhlasí s tým, aby bol reprezentovaný skompromitovaným kňazom. Súhlasí, lebo vie, že kompromitovanie kňaza nekompromituje Boha. Cez takého, akého si vybral, dokáže obohatiť mnohých. Dokonca aj najskompromitovanejší kňaz dokáže otvoriť a sprítomniť Večeradlo a Boží hostia môžu plodne prežiť jeho tajomstvo.

Vedomie tejto úlohy je jedným z dôležitých elementov, ktoré rozhodujú o ovocí účasti na svätej Hostine. Umenie pozerať na kňaza očami viery si vyžaduje istú náboženskú zrelosť, ktorú dnes príliš často nestretávame.

Velebenie Boha ďakovanie mu

Vraj zriedka dokážu kresťania v duchu Evanjelia ďakovať Bohu za dary, ktoré od neho dostali. Ako často, dokonca tí, ktorí každý deň vzdávajú vďaky, strácajú úplne hlavu a zabúdajú na Boha, darcu každého dobra, keď sa ocitnú v ťažšej situácii. To je znepokojujúce a núti k stálemu zdokonaľovaniu postoja vďakyvzdávania.

Zmysel a význam omšovej prefácie.

Prefácia je hymnom vďačnosti a ona mení svätú Hostinu na hymnus vďakyvzdávania Bohu za to, čo urobil pre našu spásu. Kňaz v nej pripomína zídeným radostnú pravdu o prítomnosti Krista pri eucharistickom stole: „Pán s vami“, a oni pripomínajú kňazovi, že je aj s ním: „I s duchom tvojím“. Potom kňaz vyzýva, aby pozdvihli srdcia, a ľud ho uisťuje, že tak už urobili. Nasleduje výzva k vďakyvzdávaniu: „Vzdávajme vďaky, Pánovi, Bohu nášmu“, načo sa účastníci spájajú s kňazom a vyjadrujú súhlas: „Je to dôstojné a správne“.

Vtedy začíname hymnus vďačnosti za to, čo Boh urobil pre človeka.

Prefácie sa menia, lebo na Obetnej Hostine okrem iného doplňujú aktualitami a nasmerujú zážitky spoločenstva. Vždy to však má byť hymnus vďačných sŕdc. Rôzne sú iba melódie tejto vďačnosti – radostná na Vianoce, vážna pri zádušnej sv. Omši, túžobná v Advente a víťazná vo Veľkonočné ráno.

Najkrajšou prefáciou, ktorá sa spieva iba raz v roku – a to nie v nedeľu za spoluúčasti všetkých veriacich, ale na Veľkú Sobotu, v prítomnosti najhorlivejších – je Exultet.

Je to nádherné vďakyvzdávanie za vykúpenie, ktoré sa uskutočnilo v noci Zmŕtvychvstania. Je to hymnus, v ktorom sa Cirkev dokonca teší z hriechu Adama, keď ho zničil taký veľký Vykupiteľ. Ktokoľvek hlbšie uvažuje nad týmto hymnom, ten objaví, že vďačnosť dokáže zmeniť pohľad na všetko, na utrpenie, na smrť, dokonca na hriech. Taký je zmysel aj evanjeliového vďakyvzdávania, v ktorom je skrytý prameň opravdivej radosti.

Záver prefácie

Každá prefácia sa končí začlenením sa do chóru celého stvorenia, ktoré má účasť na Hostine vo Večeradle. Stále musíme pamätať na to, že keď stojíme pri oltári, nachádzame sa na scéne sveta a do nášho hymnu vďakyvzdávania sa začleňuje celé hľadisko sveta rozumného i nerozumného, keď všetko spieva: „Svätý, svätý, svätý, Pán, Boh zástupov“.

Nabudúce:

Eucharistické modlitby