Pokračujeme v úvahách o sv. omši (20.) 

Minule:

Čo je liturgia?

Liturgický život – základ a podstata duchovného života

Mylné predstavy o liturgii

Stupne chápania liturgie

Dnes:

Budeme meditovať nad jednotlivými časťami sv. omše:

- Ako prežiť akt pokánia

- Uvítanie

- Oslava hostiteľa

 ZAUJAŤ SPRÁVNY POSTOJ

Budeme hovoriť o bohatstve omšovej liturgie, aby sme týmto spôsobom odhalil svetlo a jej význam pre nás. Základ je úkon pokánia:

Úkon pokánia je príliš krátky, aby mohol byť zodpovedne prežitý. V najlepšom prípade trvá štyri minúty, a to vtedy, keď sa nám najťažšie sústreďuje. Naraz mnoho veci rozptyľuje našu pozornosť. Je tu príchod kňaza k oltáru, miništrantov, organista, spev (hoci ten by nás mal naladiť – len či tok je!). Príliš veľa dojmov na štyri minúty a najčastejšie sa človek nájde až uprostred čítaní zo Svätého Písma, eventuálne, keď spieva alebo recituje „Sláva Bohu na výsostiach“.

Dôležitosť aktu pokánia

Z praktického hľadiska je veľmi ťažké počas štyroch minút uvedomiť si to, čo je cieľom úkonu pokánia. Je to ťažké pre kňazov i pre veriacich. Avšak je to dôležitý moment a zanecháva stopu na celej účasti na sv. Obete. Povedal by som, že je to čas zaujatia svojho miesta pri stole. Ak je sv. Omša hostina, ktorú pripravil sám Boh, tak vstup do tejto hodovej sály a sústredenie sa je dôležitou udalosťou. Deje sa to uznaním pravdy o sebe, aby sme videli, akí sme a to súčasne pred Ježišom, ako aj pred spolustolujúcimi. Ide o uznanie a vyznanie vlastnej hriešnosti.

Čo by nám mohlo pomôcť v sústredení?

Aj napriek prichádzaniu veriacich, je pred sv. omšou relatívny pokoj. U nás máme zásadu, že 15 minút pred sv. omšou je ticho, aby sme sa sústredili. Potešilo ma, že vo farnosti Brezno, kde som to farníkom odporúčal to prijali. Keď som sa do tejto farnosti vrátil znova po deviatich rokoch, fungovalo to, aj keď to moji nástupcovia nejako nežiadali. Zistili ako im to pomáha v sústredení na sv. omšu. Teraz chodím zastupovať v mnohých farnostiach. Už sme zoradení s miništrantami a pripravení na sv. omšu a „predmodleničky“ využívajú čas a „hodia“ tam ešte jeden Otčenáš a Zdravas, za zdravie a ešte raz za... Obávajú sa ticha! Miništrantom žartovne hovorím, aby zazvonili, keď sa predmodlenička nadýchne.

Všeobecná spoveď

Každý z účastníkov to robí osobne a preto „všeobecná spoveď“ je zachovaná v prvej osobe jednotného čísla: „Vyznávam všemohúcemu Bohu, i vám bratia“. Ja vyznávam pred Tebou, Otče, i pred vami, prítomní pri stole, že som zhrešil, že nie som ideálom, že mám svoje slabosti, ba dokonca skutky, za ktoré sa hanbím. Hovorím to na začiatku, aby som vám oznámil s kým máte dočinenia, aby ste poznali, že sa priznávam k spáchanému zlu, ako aj to, že beriem za to plnú zodpovednosť. Po tomto vyznaní, pretože niet ľudí bez hriechu, potom už v množnom čísle prosíme o odpustenie: „Pane, zmiluj sa nad nami“.

Kedy nestačí „všeobecná spoveď“?

Vec je jasná, že ak človek pre vážne hriechy nemôže zasadnúť na hostinu s Bohom, tak skôr, ako sa rozhodne pre plnú účasť na sv. Omši, musí pokľaknúť v spovednici, aby sa zmieril s Bohom. Ak mu však svedomie nevyčíta ťažké hriechy, vtedy úprimné vyznanie a odprosenie Boha na začiatku sv. Omše, v ktorom je obsiahnutý úkon pokánia, umožňuje plnú účasť na svätej Eucharistickej Hostine.

Nezabúdať spolustolujúcich!

V úkone pokánia ide nielen o zmierenie s Bohom, ale aj o podanie ruky bratom. Ak ma čosi delí od druhého človeka, ak som niekoho poškodil, ak ktosi kvôli mne plače, tak skôr, ako zasadneme spolu pri jednom stole, aby sme spolu sa spolu s Bohom hostili a hodovali, musím prísť a podať ruku na znak zmierenia, musím sa zmieriť s bratom.

Akt pokoja už teraz

Nevieme prečo odovzdanie znaku pokoja bolo liturgistami umiestnené až pred svätým prijímaním. Preto teraz pri obnove misála sa diskutovalo o zmene. Predsa Pán Ježiš výrazne hovorí, že k oltáru sa nemožno priblížiť s obetou, ak svedomie vyčíta spôsobenú krivdu bratovi. Treba zanechať dar a najprv sa ísť zmieriť s bratom, a až potom možno predstúpiť pred Boha. Znak pokoja je prejavom odpustenia a vzájomnej lásky. Pri eucharistickom stole môžu zaujať miesto Boží priatelia. Nemožno byť priateľom Boha, ak nedokážem žiť v súlade s ľuďmi. Takže symbolicky, v duchu si podajme ruky už teraz!

Málo na to myslíme

Koľko farizejskej zbožnosti je medzi našimi veriacimi, ktorí niekedy celé roky vedú medzi sebou spory a stoja každú nedeľu pri tom istom eucharistickom stole, nezriedka dokonca prijímajú Telo a Krv Ježiša. A k čomu je ich vyznanie: „veľa som zhrešil“, keď celé roky živia v srdci odpor, či dokonca nenávisť. To sú prázdne slová a v mene pravdy taký človek musí povedať: „veľmi som zhrešil a nič som neurobil, aby som sa polepšil“.

Akým spôsobom sa možno pripravovať na správne docenenie úkonu pokánia, ktorým sa začína sv. Omša?

Jedinou cestou k tomu je dobrá príprava všeobecne na pokánie. Kto totiž nechápe hrôzu hriechu ani hodnotu čistého svedomia, kto nepostrehne, čím je zmierenie s Otcom a čím radostné, láskyplné spolužitie s ľuďmi, ten odrecituje úkon pokánia perami, ale jeho srdce nikdy nezvolá: „Pane, zmiluj sa nad nami“.

K čomu by mal viesť akt pokánia?

Aj krátkym úkonom pokánia môžeme obsiahnuť opravdivé stretnutie v pravde s Bohom, so sebou samým i s účastníkmi Hostiny, ak sme schopní prežiť toto stretnutie celým srdcom. Vtedy by vzniklo nezvyklé spoločenstvo ľudí milujúcich pravdu a žijúcich v pravde, ľudí otvorených na činnosť Boha a obdarujúcich sa vzájomne úplnou dôverou. Ľudí, z ktorých každý by zaujal svoje vlastné miesto nielen pri eucharistickom stole, ale i v živote.

UCTENIE HOSTITEĽA

Po zaujatí miesta pri stole, skôr ako sa začne hostina, účastníci túžia vyjadriť svoju radosť zo stretnutia, ktoré hostiteľ pripravil. Preto všetci vinšujú, prípadne na jeho počesť spievajú „Sto ľat“,.

 Samozrejme, že Boh je večný a netreba mu želať sto rokov. Jeho slávu vyspievame tak, ako dokážeme, podľa možnosti čo najvznešenejšími slovami. Tento hymnus zvelebovania začíname už nie našou rečou, ale vianočným spevom anjelov, keď nadväzujeme na slová, akými chóry anjelov zvestovali pastierom narodenie Spasiteľa: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“. Táto pieseň pripomína moment zostúpenia Boha na zem, aby hodoval spolu s nami. Pripomína radosť neba, do ktorej sa zapája zem. Pripomíname si spojenie neba so zemou.

Oslava Trojice

Ako účastníci jedného stola, ďalej zvelebujeme Otca, Syna i Ducha Svätého – všetky tri Božské Osoby, ktoré majú spolu s nami účasť na Eucharistickej Hostine. Tým chceme zdôrazniť, že vieme, u koho sme na hostine a pamätáme na to, kto je pre nás Boh.

Ako spievať?

Edward Staniek: Mám rád, keď tento hymnus spievajú zástupy jednoduchých ľudí. Oni vkladajú do spevu celé svoje srdce a vtedy tento hymnus žije, vyžaruje vieru a radosť. Takýto spev náboženskej piesne je oveľa krajší, ako dokonca najdokonalejšie vykonanie veľdiel z pera Mozarta či Beethovena ako profesionálov, ktorí dbajú na noty, ale často nie sú v stave vložiť do toho hymnu svoje vlastné srdce. Preto ich spev a hudba môže uspokojovať ucho, ale nezapaľuje srdcia poslucháčov.

Bohatstvo obsahu Glórie

Bolo by potrebné zamyslieť sa nad bohatstvo obsahu, ktorý je obsiahnutý v tomto starokresťanskom hymne zvelebovania. Je prejavom bezradnosti ľudského slova vo vyjadrovaní veľkosti slávy Boha. Používame totiž synonymá: „Chválime Ťa, velebíme Ťa, oslavujeme Ťa“ – pričom veľmi nevieme, čo tieto slová môžu znamenať vo vzťahu k Bohu. Boh však vie, že naše slová sú príliš chudobné a preto prijíma toto naše privítanie v takej podobne, na akú sa zmôžeme.

Kedy Glória?

Tento chválospev je na sviatky a slávnosti. V Advente a vo Veľkom pôste ho vynechávame, lebo v týchto obdobiach srdcia účastníkov sú denne naplnené vážnosťou a tá tiež dominuje v Eucharistickej Hostine. To ale neznamená, že nevelebíme Boha.

Nabudúce:

Príhovor hostiteľa

Vrchný kuchár Pána Boha