Minule:

Žijeme v spoločnosti a preto má Spoločenská pýcha dosah na každého.

Historická pamäť vplýva na príslušníkov národa.

Servilnosť a falošná poníženosť nie sú čnosti, ani opakom pýchy.

Máme si uvedomovať, že dary máme od Stvoriteľa a sú určené pre iných 

Vážiť si iných!

Ctihodný Béda (lat. Beda Venerabilis), anglický benediktínsky mních, najučenejší človek svojej doby, žijúci v rokoch 672 až 735 hovoril o nebezpečenstve znevažovania. Vysvetľuje to na základe toho, ako sa začali správať rodáci z Nazareta k Ježišovi: „Je z našej rodiny, z nášho mesta. Správa sa ako vševed a hovorí múdre veci. Jednoducho im to nesedelo. Preto znevažovali jedného zo svojich. Tí, ktorí boli k nemu najbližší ho znevažovali.“

Svätý Ján Zlatoústy podobne hovorí, že čim viac niekoho poznáme, tým viac to môže viesť k zovšedneniu a znižovaniu. Len posúďte ako si vážime osoby, ktoré sú zďaleka, považujeme ich za významných a ako sa správame k najbližším?!

Začína to v rodinách?

Domáca pani ide vyniesť smeti a upraví sa. Nechce sa páčiť najbližším, ale cudzím? Dáva najavo, že si viac váži cudzích? Neviem.

A otec, manžel vie byť taktný k cudzím dámam a k manželke je nevšímavý, až tvrdý!

Úcta k najbližším:

Rodinka ide na nejaké podujatie. Žena ma na rukách dieťa a na chrbte ruksak. Otec si vykračuje vedľa. Klaun ich zastaví, zoberie ruksak a dá ho mužovi. Zoberie dieťa a dá ho do náručia otcovi. Nepotrebovali by sme takých klaunov, aby sme si vážili tých, ktorí si to zaslúžia?   

Otestujme sa:

Teším sa z úspechu priateľa a mojich blízkych?

Vážim si najbližších?