Minule:
Odnožou spoločenskej pýchy, jej rozšírením, až vyvrcholením je nacionalizmus.
Nacionalizmus je politická ideológia a spoločenský postoj, ktorý kladie národ do centra politického a kultúrneho diania.
Občiansky nacionalizmus stavia na príslušnosti k štátu a jeho hodnotám.
Etnický nacionalizmus je postavený na spoločnom pôvode, jazyku, kultúre a krvi.
FAŠIZMUS je radikálna, autoritárska a nacionalistická politická ideológia a forma vlády. Vznikla v Taliansku po prvej svetovej vojne pod vedením Benita Mussoliniho.
Pojem fašizmus pochádza z latinského slova FASCES, ktoré sa prekladá ako zväzok. Pôvodne totiž označovalo prúty zviazané červenou páskou s vyčnievajúcou sekerou.
Hlavné idey fašizmu:
Odmieta liberalizmus, demokraciu, socializmus a individualizmus. Stavia na extrémnom nacionalizme, vodcovskom princípe (jeden vodca) a podriadení záujmov jednotlivca štátu.
Znaky fašizmu:
Usiluje sa o vytvorenie totality, militarizuje spoločnosť a často sa spolieha na násilie a potláčanie politickej opozície. V praxi často vedie k útlaku menšín, až genocíde.
Fašizmus v Nemecku:
Súčasťou fašizmu v Nemecku bol nacionálny socializmus (nacizmus), ktorý zdôrazňoval rasové teórie. Bol to totalitný režim vedený Adolfom Hitlerom a jeho stranou NSDAP v rokoch 1933 až 1945. Vyznačoval sa extrémnym rasizmom, antisemitizmom, agresiou a snahou o ovládnutie sveta, čo viedlo k rozpútaniu druhej svetovej vojny.
Ideológia nemeckého fašizmu:
Základom bolo presvedčenie v nadradenosť „árijskej rasy“ a nenávisť voči Židom, Rómom, Slovanom, politickým oponentom a zdravotne znevýhodneným ľuďom.
Tragédia nemeckého fašizmu pre svet:
Jeho agresívna expanzia vyústila do vojny (1939) a systematického vyvražďovania miliónov ľudí, najmä Židov, v koncentračných táboroch.
Aj fašizmus má korene v pýche:
Pýcha sa prejavuje v myslení, keď človek nie je schopný prijať iný názor, alebo sa učiť nové veci. Ludwig Wittgenstein rakúsky filozof (1889–1951) výstižne poznamenal, že „pýcha je smrť myslenia“. To vysvetľuje, prečo sa fašizmus tak rozšíril.