Minule: 

Duchovná pýcha začala už u Lucifera, ktorý vyhlásil: Chcem byť ako Boh.

Duchovná pýcha je doménou veriacich, ktorí sa vystatujú pred Bohom a ľuďmi.

Duchovná pýcha sa prejavuje aj u neveriacich, ktorí si osobujú práva Stvoriteľa.

Duchovnú pýchu badáme aj u niektorých predstaviteľov národov.

Rozumová pýcha:

Je vystatovanie sa pre svoje intelektuálne danosti. Pritom intelekt je dar. Filozof Platón hostil intelektuálov v miestnosti, kde mal pekné kreslá. Vošiel jeden z jeho priateľov, ako obvykle extravagantný, neupravený, vyskočil na kreslá a hovorí: „Šliapem po Platónovej pýche.“ Platón odpovedal: Ale s väčšou pýchou, priateľu. Tak sa zdá, že Platónov priateľ nestačil na intelektuálnu výšku filozofa, preto chcel vyniknúť v inom.

A to sme už pri závisti. Dôkaz toho, že hlavné hriechy sú živnou pôdou pre ďalšie.

Intelektuálna pýcha a viera:

Intelektuálna pýcha môže byť príčinou odmietania evanjelia a viery v Boha. Zdá sa, že je častým dôvodom ateizmu.

Kniha Prísloví (3, 5): „Dôveruj celým svojím srdcom Pánovi a nespoliehaj sa na svoj um.“

Rozumová pýcha chce dať Pána Boha do skúmavky. Nemôže ho podrobiť výskumu, nemôže ho pochopiť a preto ho nechce ani prijať. Nechápe, že viera nie je proti rozumu, ale nad rozum. Zabúda, že „počiatok múdrosti je bázeň Božia“ Ž 111, 10.

Skutočné náboženstvo pritom kladie dôraz aj na rozum a posilňuje ho. Neveriaci človek musí uveriť mnohým pochybným veciam, aby neuveril v Stvoriteľa.

Pokora a intelekt:

Argumentácia vedcov a ozaj vzdelaných ľudí je skromná, nie arogantná. Priznávajú nedostatky v danej problematike, hovoria s úctou o oponentoch a učia sa od nich. Nehanbia sa priznať aj neznalosť v obore.

Vševediacich máme až-až a nielen v politike!